- V našej firme termín útlm neskloňujeme. Spracovali sme dlhodobú koncepciu optimálnych technických možností ťažby až do vyrúbania všetkých zásob. Za ten čas sa dajú vytvoriť náhradné činnosti v iných výrobných odvetviach a transformovať celý región. Je samozrejmé, že dorúbavaním čiastkových polí sa ťažobná spôsobilosť firmy znižuje. V roku 2023 nebudú HBP schopné ťažiť viac ako 1,2 až 1,3 milióna ton uhlia ročne. Napriek tomu nám hrozí aj násilný útlm, a to v prípade, že sa nedorieši spôsob využitia našej produkcie, hlavne v oblasti energetiky. Viedlo by to k strate pracovných miest v súvislosti s utlmovaním ťažby v baniach. V závislosti od razancie zatvárania by to bolo 25 až 40 pracovníkov na 10-tisíc ton uhlia.
Jedným z cieľov Energetickej politiky SR je v záujme zachovania ťažby aj po roku 2005 prednostný výkup elektriny vyrábanej z domáceho uhlia. V čom teda tkvie problém s elektrárňami?
- Vo vzťahu HBP a Slovenských elektrární (SE) organizačne a technicky všetko funguje stopercentne. Problém je, že SE už pätnásť rokov nechcú s nami uzatvoriť dlhodobú zmluvu, ale len ročné. V tejto súvislosti považujem za najväčší problém slovenského uhoľného baníctva nedoriešenie problému využívania uhlia v energetike. Základné smery sú síce zahrnuté v energetickej politike Slovenska, ktorú vláda schválila v roku 2000, netransformovali sa však do legislatívy. A to aj napriek tomu, že európske zákony umožňujú všetkým štátom EÚ vytvárať také podmienky pri ťažbe uhlia a výrobe elektrickej energie, aby sa domáca ťažba zachovala.
Elektrárne Nováky (ENO) deklarujú, že na výrobu súčasného množstva elektrickej energie nepotrebujú toľko uhlia, koľko od vás musí odoberať.
- Elektrárne ročne spotrebujú 2,4 milióna ton uhlia, z čoho im naša spoločnosť dodáva okolo dvoch miliónov. Každý rok deklarujú, že toľko nepotrebujú, vyrobenú elektrinu aj z tohto množstva však výhodne predávajú. ENO ako náš strategický odberateľ energetického uhlia je tepelná elektráreň s veľmi dobrými regulačnými schopnosťami. Tá však zatiaľ nie je primerane ocenená, čo čiastočne deformuje pohľad na nákladovosť jej výroby.
Koľko financií dostanete tento rok na sociálnu ťažbu od štátu?
- Na podporu sociálnej ťažby nedostaneme nič. Dostávame 76,6 milióna korún, s ktorými však HBP nedisponujú, sú len medzičlánkom ku konkrétnemu adresátovi. Z týchto peňazí je 13,8 milióna na deputáty dôchodcom za odpracované roky. Ďalších 8,7 milióna korún je pre zamestnancov, ktorí naplnili predpísaný expozičný čas práce v podzemí a zo zákona sú preradení na iné pracoviská. Peniaze dostávajú ako čiastočnú náhradu za zníženie zárobku. Od štátu dostaneme ešte 48 miliónov na zníženie ceny triedených druhov uhlia pre malospotrebiteľov, čo je v podstate podpora kupujúceho.
Spomenuli ste legislatívu EÚ. Ako ju akceptuje slovenské právo?
- V európskej legislatíve sa liberalizácia považuje za základný princíp budúceho obchodovania s energiou, ale s 15-percentnou výnimkou podpory domácich zdrojov. Slovensko pripravuje nový energetický zákon, v ktorom sa toto právo uprednostnenia výkupu elektriny z elektrární, ktoré spaľujú domáce hnedé uhlie, využije. Navyše v novej smernici nie je tento proces časovo ohraničený. Skutočnosť, že sa štát toto právo rozhodol využívať, je zakotvená v Energetickej politike SR. Je dôležité, aby sa nový energetický zákon prijal zároveň s vykonávacími predpismi a aby sa stanovil detailný postup a zrušilo časové obmedzenie ťažby. Na základe uznesenia vlády sa totiž prednostný nákup elektriny, vyrobenej z domáceho hnedého uhlia, obmedzuje do roku 2005 na 10 percent, v rokoch 2005 až 2010 na 8 percent a po roku 2010 už len na 5 percent z celkovej ročnej spotreby elektriny.
Využívajú toto právo aj súčasné štáty EÚ?
- Skúsenosti majú hlavne štáty Beneluxu, v ktorých sa dlho utlmovala banská činnosť. Postupovali podľa komplexného programu za účasti štátu, regiónu i samotných firiem. Stanovili si hranicu 25 rokov, čo bol dostatočný čas na to, aby celá banícka oblasť prešla na nebanskú činnosť. Podporu domácej ťažby uhlia legislatívne rieši aj španielsky energetický zákon z vlaňajšieho roku. Jeho ustanovenia hovoria o 15-percentnej výnimke z voľného trhu. Vo francúzskom zákone z roku 2000 je ustanovenie o využívaní domáceho uhlia do výšky 10 percent, navyše sa na kompenzáciu prípadných zvýšených nákladov vytvoril fond verejnej služby na výrobu elektrickej energie. Podporu domáceho uhlia umožňuje aj rakúska legislatíva, ale len do výšky 3 percent. Domácu ťažbu vysokými sumami podporuje aj Veľká Británia, ktorá dotovala modernizáciu, rekonštrukciu a reštrukturalizáciu baní v rokoch 2000 až 2002 sumou 110 miliónov libier. Nemecko na roky 2003 až 2007 vyčlenilo na útlm ťažby uhlia vyše 309 miliónov eur, na prevádzkovú pomoc baniam viac ako 2 miliardy eur a na sanáciu mimoriadnych nákladov 770 miliónov eur.
Prečo štáty musia takýmto spôsobom chrániť domácu ťažbu uhlia?
- Dôvodov je viacero, ale spomeniem len tie rozhodujúce. Krajiny EÚ sú značne závislé od dovozu primárnych energetických zdrojov. Dokument Európskej komisie hovorí až o 50 percentách s výhľadom, že v blízkom čase to bude až 70 percent. Druhým dôvodom je snaha zabrániť sociálnemu rozpadu regiónov a tretím zachovanie aspoň minimálnej bezpečnosti zásobovania elektrickou energiou. Slovensko vyrába elektrickú energiu zo zdrojov, ktoré sú vyše 80 percent z dovozu. Podiel tepelných elektrární na pokrývaní energetických potrieb SR dosahuje 13,7 percenta, na čom sa ENO podieľajú 5,73 percenta. Myslím, že aspoň toto množstvo si zaslúži pozornosť zo strany štátu. A to hlavne v súvislosti s predpokladaným vývojom po rokoch 2006 až 2008, keď sa v celej Európe, SR nevynímajúc, budú odstavovať environmentálne nevyhovujúce výrobné jednotky.