Jej rast napriek tomu ostane aj tak v najbližších dvoch rokoch relatívne vysoký.

O rok najrýchlejší
Slovenská ekonomika by podľa predpokladu Medzinárodného menového fondu mala v tomto roku vzrásť o 8,8 percenta. V budúcom roku sa hospodárstvo mierne spomalí, no rast hrubého domáceho produktu o 7,3 percenta bude stačiť na to, aby bol najrýchlejší v celej Európskej únii. Predbehne aj najrýchlejšie rastúcu ekonomiku v únií tohto roka, Lotyšsko. Lotyšský hrubý domáci produkt v tomto roku vzrastie až o 10,5 percenta. V budúcom roku sa však podľa fondu spomalí na 6,2 percenta.
Z krajín Vyšehradskej štvorky si pomerne rýchly rast zachovajú Česká republika so 4,6 a Poľsko s 5,3 percenta, aj keď tieto predpoklady znamenajú mierne spomalenie. Oživiť o niečo by sa však malo menej výkonné maďarské hospodárstvo ktoré si z tohtoročných 2,1 polepší na 2,7 percenta.

Problémová inflácia
Celý región strednej a východnej Európy by si mal aj v budúcom roku zachovať pomerne vysoký rast. Medzinárodný menový fond sa však obáva prehriatia ekonomík pobaltských štátov. Rast ekonomiky týchto krajín je sprevádzaný vysokou infláciou a vysokým schodkom bežného účtu platobnej bilancie. Krajiny V4 už problémy s infláciou prevažne zvládli. Výnimkou je iba Maďarsko, v ktorom by ceny v tomto roku mali vzrásť o 7,6 percenta. Príčinou je však zvyšovanie regulovaných cien v rámci konsolidácie verejných financií. V budúcom roku sa však inflácia spomalí na 4,5 percenta. Pomerne nízka inflácia v strednej Európe je spôsobená predovšetkým menovou politikou jednotlivých krajín, poslinením ich mien a znížením tlaku na rast miezd.

Čo nato euro?
Vysoký ekonomický rast dáva predpoklady na splnenie a udržateľné plnenie konvergenčných kritérií na prijatie eura. Očakáva sa, že Slovensko bude plniť všetky nominálne kritériá na prijatie spoločnej európskej meny v čase hodnotenia jeho žiadosti, teda na jar 2008. Podľa predstaviteľa Medzinárodného menového fondu pre strednú Európu a Balkán Christopha Rosenberga by hodnotenie udržateľnosti konvergencie bolo predovšetkým politickým rozhodnutím. Podľa Rosenberga toto rozhodnutie "vyšle signál a ktokoľvek o tom bude rozhodovať, musí si to uvedomovať". Rosenberg tvrdí, že odmietnutie slovenskej žiadosti pri splnení všetkých nominálnych podmienok by mohlo byť považované za aplikáciu nepísaných kritérií, ako je napríklad výška hrubého domáceho produktu na obyvateľa. Rosenberg dodal, že by to malo negatívny ohlas a nedotklo by sa to výhradne Slovenska. Pre ostatné krajiny by to bol signál, že reálnym testom je nakoniec "reálna konvergencia", ktorá nie je uvedená medzi maastrichtskými kritériami.

Rast bude pokračovať
V budúcom roku by sa mal rast svetovej ekonomiky spomaliť na 4,8 percenta z tohtoročných 5,4 percenta. Dnes sú ťahúňmi svetového hospodárstva ekonomiky Číny, Indie a Ruska. Rast v týchto krajinách však vyvažovala pomalá expanzia Spojených štátov, ktoré doplatili na problémy trhu s bývaním. Ochladzovanie americkej ekonomiky by malo pokračovať aj v budúcom roku. Pribrzďovať by malo aj hospodárstvo eurozóny a Japonska. Výhľad na budúci rok fond znížil oproti predchádzajúcemu odhadu až o pol percentuálneho bodu. Príčinou je podľa hlavného ekonóma fondu Simona Johnsona predpokladané ochladenie, spôsobené turbulenciami na finančných trhoch, ktoré sa začali v lete. Následné zhoršenie situácie na úverovom trhu by totiž malo mať negatívny vplyv na globálny rast v najbližšom čase.
Johnson dodal, že fundamenty zostávajú zdravé a globálny rast bude pokračovať v pomerne vysokom tempe. Varoval však pred vážnymi rizikami ohrozujúcimi svetovú ekonomiku. Hlavným rizikom je prehĺbenie napätia na finančnom trhu, čo by viedlo k ďalšiemu ochladeniu ekonomiky. Ďalším rizikom sú vysoké ceny ropy. Zdražovanie čierneho zlata zvyšuje inflačné tlaky a tiež môže viesť k ochladeniu ekonomík spotrebiteľských krajín.