Stavbári z Námestova zákazku síce dostali, no peniaze už nie. MBM-Stav je tak jedným z príkladov, keď sa firma dostala do problémov z dôvodu druhotnej platobnej neschopnosti. „Boli im skrátené pohľadávky,“ vysvetlil pre HN Pavol Drunek, riaditeľ MBM-Group, pod ktorú stavebníci kedysi patrili. Osudnou sa im mala stať výstavba na rýchlostnej ceste R1. Na nej realizovali práce pre trnavskú spoločnosť TSS Grade. Tá sa však ocitla v reštrukturalizácii a súd jej odpustil časť dlhov, ktoré mala voči subdodávateľom. 

Celková platobná neschopnosť slovenských firiem pritom stúpa. Vlani sa podľa štatistík spoločnosti Coface v insolventnosti ocitlo medziročne o 12 percent viac spoločností, čo nás v náraste problémov zaraďuje na tretie miesto v regióne. „Firmy neriešia svoje pohľadávky koncepčne, skôr emotívne a stále sa spoliehajú na to, že to je kamarát, ten mi to zaplatí,“ vysvetľuje negatívny trend slovenského podnikania konateľ spoločnosti Exekučná Peter Makovický. 

Čoraz častejšie tak platí, že sa v podnikaní už nedá spoliehať na dobré obchodné vzťahy. Druhotná platobná neschopnosť je však len jedným z dôvodov, prečo majú spoločnosti hlboko do vrecka. Menej zákaziek, slabší dopyt a kúpyschopnosť aj spomalený export. Aj to sú dôvody, pre ktoré rastie počet slovenských firiem s vybielenými účtami. 
Vlani z viac ako päťstovky insolventných firiem skrachovalo takmer štyristo. „Momentálne na Slovensku nie sú objednávky, z dôvodu ceny práce nie sme konkurencieschopní. Zákazníci odchádzajú preč,“ vysvetľoval minulý rok Milan Kočan, konateľ východoslovenského výrobcu obuvi Galand, ktorý po hromadnom prepúšťaní napokon skončil v konkurze. 

Bronzová medaila
Podľa najnovších čísel spoločnosti Coface sme v dynamike insolventnosti dokonca tretí najhorší v regióne strednej a východnej Európy. Horšie skončili už iba Bulharsko a Česko. Ťahúňom našej ekonomiky je výroba automobilov, no až 90 percent z nich putuje na zahraničné trhy.
„Spomalenie rastu v eurozóne a slabší dopyt po autách aj z hlavných rozvíjajúcich sa trhov tak, hocako, spôsobili pribrzdenie celkového exportu krajiny. Kým za prvých deväť mesiacov roka 2012 bol nárast vývozu okolo deväť percent, za to isté obdobie roka 2013 to už bolo len 3,7 percenta,“ dôvodí nelichotivý výsledok Slovenska Coface. Najohrozenejšími odvetviami v prípade platobnej neschopnosti však naďalej ostávajú veľko- aj maloobchodníci, realiťáci či stavebníci.

Stavbári na muške
Vyhliadky na tento rok pritom nie sú veľmi povzbudivé. „Situácia sa najmä v stavebníctve ešte zhorší, aj keď som si myslel, že najhoršie je v tejto oblasti za nami, predpokladom je negatívny vývoj práve v tejto oblasti,“ uvádza konateľ spoločnosti Exekučná Peter Makovický s tým, že stavebníci by mali byť preto opatrní. Tieto slová potvrdzujú aj najnovšie čísla vývoja priemyselnej produkcie. Napriek tomu, že sa sektor dokázal v decembri a januári prehupnúť do rastu, vo februári opäť padol, a tak podľa analytika ešte určite nie je z krízy von. 
„Dopyt po stavebných prácach je stále malý a tlak na ich cenu zo strany zadávateľov zas vysoký. V stavebníctve sa darí hlavne produkcii v zahraničí, ktorá je však na celkovom objeme zanedbateľná,“ vysvetľuje analytik spoločnosti Home Credit Michal Kozub s tým, že problém stavebníctva je v novej výstavbe, ktorá klesla o 8,2 percenta a tvorí najväčšiu časť stavebnej produkcie. Otáznik nad stavebnými firmami vyvoláva aj reštrukturalizácia Doprastavu, jedného z najväčších hráčov odvetvia. Na druhej strane pomôcť by mohli mierne oživenie eurozóny aj lepšie vyhliadky kúpyschopnosti obyvateľstva.