Povzbudilo vás štyri roky po vypuknutí krízy to, ako sa počas tohto obdobia snažili ekonómovia urobiť čo najviac a to, ako sa k situácii následne postavili politici?
Dovoľte mi, aby som to vysvetlil trochu inak. Akademickí ekonómovia hrali veľkú rolu pri vzniku krízy. Ich modely boli príliš zjednodušené, skreslené a vynechali najdôležitejšie aspekty. Pri týchto chybných modeloch mali politici veriť, že trhy vyriešia všetky problémy. Pred krízou, keď som bol úzkoprsým ekonómom, som sa veľmi tešil, že akademici majú veľký vplyv na politiku. Bohužiaľ, malo to negatívny dopad pre celý svet. Po kríze by ste mali očakávať, že akademické profesie sa zmenili a s nimi aj tvorba politiky, ktorá sa mala stať skeptickejšou a opatrnejšou. Človek by očakával, že po všetkých negatívnych predpovediach z minulosti budú politici žiadať akademikov, aby prehodnotili svoje teórie. Som z toho úplne sklamaný...
A to neznamená, že ekonomický rast uspokojí kritériá sociálnej spravodlivosti.
Áno, je tu ešte jedna vec, ktorú musíte vziať do úvahy. Čo sa deje s väčšinou obyvateľov v krajine? Keď sa pozriete na Ameriku, musíte uznať, že sme zlyhali. Väčšina Američanov je dnes na tom horšie než pred pätnástimi rokmi. Ľudia pracujúci na plný úväzok sú na tom horšie ako pred 44 rokmi. Je to ohromujúce- pol storočia stagnácie. Ekonomický systém nič nezabezpečuje. Nezáleží na tom, či niekoľko ľudí v najbohatšej vrstve náramne zbohatlo. Ak na tom väčšina obyvateľstva nie je lepšie, ekonomický systém nefunguje.
Zdroj: http://rwer.wordpress.com