16.02.2015, 00:00

Grécky veľvyslanec Slovákom: Pomohli sme vám. Teraz pomoc potrebujeme my

Veľvyslanec Grécka na Slovensku Nicolas Plexidas pre HN:

Grécky veľvyslanec Slovákom: Pomohli sme vám. Teraz pomoc potrebujeme my

Dnes vrcholia rokovania medzi Gréckom a Bruselom o zmiernení podmienok záchranného programu, do ktorého sa Grécko dostalo ešte v roku 2010. Čo sú hlavné priority Atén pri týchto vyjednávaniach?

Základnou prioritou novej vlády mojej krajiny je zbaviť grécky ľud hospodárskej politiky, ktorá zanecháva v spoločnosti stopy hlbokých rán a takej politiky, ktorá vedie veľkú časť ľudí do chudoby a zúfalstva. To nedáva veľmi lichotivý obraz o súčasnej Európe. Nepochybne, najväčšou príčinou zla je ťažko udržateľný dlh. Dospeli sme do štádia, keď žijeme iba preto, aby sme splácali dlh. Je to, akoby sme trpeli chronickým degeneratívnym ochorením a snažili sa udržať pri živote len pomocou prístrojov. Nová grécka vláda však nechce meniť „nemocnicu“, ktorú sme aj my sami postavili. Nemeníme lekársky tím. Žiadame len zmeniť liečbu, pretože spôsobom, akým je dodnes podávaná, zabíjame spolu s chorobou aj pacienta.

Nová grécka vláda bude v rámci rokovaní o nových podmienkach záchranného programu údajne žiadať o odpustenie dlhu. Väčšina eurozóny vrátane Slovenska je však proti. Viete si predstaviť, že Grécko by mohlo uzavrieť dohodu s Bruselom aj v prípade, ak nebude jej súčasťou odpustenie aspoň časti dlhu?

Nerokujeme o odpise dlhu, ale o podmienkach a postupoch jeho splácania, aby sme boli schopní plniť naše záväzky. Ide o technickú, ale aj politickú záležitosť, ktorá môže byť vyriešená vhodnou politickou vôľou. Hovoríme o akejsi „novej dohode“, na základe rozvojovej perspektívy, s vyrovnanými rozpočtami, nevyhnutnými štrukturálnymi reformami a dôrazom na verejnú správu a so zvýšením schopnosti vyberať dane v krajine. Iba vtedy budeme môcť čeliť dlhu udržateľným spôsobom. V opačnom prípade je to akoby sme neustále plávali na rovnakom mieste bez toho, aby sme niekedy dosiahli breh.

Tak čo teda od eurozóny žiadate?

Grécko má plán. Predložilo ho svojim partnerom v eurozóne. Ide o ukončenie bezvýchodiskovej situácie. Plán nijako nezaťaží ani jedným eurom európskych daňových poplatníkov. Nežiadame od európskych vlád ďalšie finančné prostriedky a nežiadame ani žiaden nový záchranný mechanizmus, ale konkrétne úľavy z technickej stránky. Zastavenie humanitárnej krízy a reštartovanie ekonomiky.

Čo konkrétne navrhujete?

Napríklad zmiernenie rozpočtových cieľov, čo sa týka prebytkov rozpočtu. Namiesto troch percent v tomto roku a štyri a pol percenta v dvoch budúcich na jeden a pol percenta prebytku. Naším cieľom je prelomiť začarovaný kruh, keď žiadame pôžičky iba preto, aby sme splácali pôžičky.

Hovoríte, že nežiadate o odpustenie dlhu. Takže Gréci sú s jeho výškou stotožnení?

Dlh v jeho súčasnej podobe, keď mám byť úprimný, neprestáva predstavovať vážny faktor znemožňujúci celé úsilie obnovy krajiny. V prípade, že sa jeho definitívny odpis nezdá uskutočniteľný, potom by nás jeho reštrukturalizácia, teda osobitný režim jeho splácania, zbavila „slučky“, ktorá je neustále na našom krku.

Slováci to však vidia inak. Museli prejsť bolestivou transformáciou na trhovú ekonomiku, záchranou bánk, predať kľúčové podniky do rúk západným „kolonialistom“. Okrem toho máme na nohe olovenú guľu s označením oligarchovia. Ale nikto nám dlhy neodpustil. Tak prečo by sme mali takto výrazne pomáhať bohatšiemu národu?

S obdivom sledujeme celé tieto roky transformáciu vašej krajiny na modernú demokraciu a silnú ekonomiku. Cítime, že aj my máme na tomto úsilí nejaký podiel. Grécko stálo pri integrácii európskych národov do EÚ. Národov, ktorým história počas jej plynutia ukrivdila. Grécko vtedy bezhranične ukázalo svoju solidaritu Slovensku. Nikdy v novodobej histórii sa však žiadna krajina neocitla na mieste našej krajiny. V období piatich rokov sa ekonomika prepadla o 27 percent. V celosvetovom meradle je to najväčší pokles akejkoľvek krajiny od obdobia svetovej hospodárskej krízy v roku 1929. Počet ľudí, ktorí žijú na hranici chudoby, dosiahol 30 percent. Nezamestnanosť dosiahla úroveň 27 percent a nezamestnanosť mladých ľudí dosiahla 70 percent. Domnievam sa, že nárok na solidaritu zo strany našich európskych partnerov je oprávnený.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.