25.01.2015, 00:02

Sulík pre Finweb: Tsipras je strašný populista, jeho sľuby sú horšie ako Ficove

Grécko z eurozóny nakoniec vystúpi a Slováci mu ešte zaplatia. Takýto vývoj očakáva po dnešných voľbách šéf SaS a europoslanec Richard Sulík.

Sulík pre Finweb: Tsipras je strašný populista, jeho sľuby sú horšie ako Ficove

Syriza má reálnu šancu vyhrať voľby a prípadne zostaviť vládu. Čo to bude znamenať pre Grécko a pre nás?

Ja si myslím, že Syriza bude víťazom týchto volieb, čo v Grécku znamená bonus pre víťaza 50 kresiel. Ale podľa posledných prieskumov vládu zrejme nezostaví, a tak bude musieť urobiť koalíciu s nejakou ľavicovou stranou. Tsipras je populista, ale v jednej veci má pravdu - že Gréci sú obeťou tohto celého zachraňovania. Áno, kedysi sa do eurozóny dostali podvodom, to je nespochybniteľné. Ale v posledných rokoch sú obeťou hry zvanej zachraňovanie. V skutočnosti sa zachraňovali francúzske a nemecké banky, ktoré tam mali nakúpené dlhopisy. Gréci to vedia a budú hlasovať podľa toho, chcú to skončiť.

Aké kroky môže Tsipras spraviť z postu premiéra?

Nevidím do jeho hlavy, čo spraví naozaj, ale hlasy získava sľubmi, ktoré sú horšie ako Ficove. Otázka je, čo spraví po tom, čo ten mandát získa. Ja predpokladám, že sa bude snažiť neopustiť eurozónu, bude maľovať čertov na stenu, že odchodom Grécka sa eurozóna rozpadne celá. Predpokladám teda, že bude takto strašiť, aby ďalej dostával peniaze. Avšak tak, aby nemusel toľko šetriť. Či mu to vyjde, uvidíme. Ale ani Trojka a ostatné štáty nemôžu Grécko z eurozóny len tak pustiť. Preto si myslím, že opäť dôjde k nejakému haircutu, odpusteniu časti dlhov. Tentokrát však už bude platiť aj Slovensko. A stane sa to, pred čím sme varovali - že ak podpíšeme nejaké záruky, budeme platiť. Dokonca som kedysi hovoril, že tam voľby vyhrá nejaký populista, ktorý sa úspor držať nebude. A už sa to deje. 

Aký vplyv to potom bude mať na naše hospodárenie?

Euroval je už zarátaný do verejného dlhu, takže na rozpočet to nebude mať veľký vplyv. Budeme však musieť reálne zaplatiť jedno percento z celej sumy, ak dôjde k odpusteniu dlhov. My sme tam vystavili okolo miliardy a ak Grékom odpustia sto miliárd, tak zaplatíme miliardu. A to vôbec nie je nereálna suma. V minulosti sa im už sto miliárd odpustilo.

Myslíte si, že sa z voľby populistických a extrémistických strán stane trend, ktorý postupne rozloží eurozónu?

Ak bude Brusel takto ďalej postupovať, popularita netradičných strán bude samozrejme stúpať. V tom europarlamente je naozaj zastúpené všetko, od extrémne pravicových, po úplne extrémne ľavicových bláznov, ktorí sú ľavicovejší ako komunisti. To nie je zlé. A aj tak najbližšie štyri roky bude fungovať doterajšia koalícia, ktorá rozhoduje o dôležitých veciach. Ale situácia môže byť úplne iná vo voľbách v roku 2019. Ak budú politici aj naďalej ľudí takto vytáčať, v krajinách ako je Grécko alebo aj napríklad v severských krajinách, ktoré naopak, nebudú chcieť donekonečna platiť, sa dostanú do popredia euroskeptici a môže sa to v tom europarlamente preklopiť tak, že euroskeptici budú mať prevahu. A potom ten parlament môže byť veľmi živý.

Prenesie sa tento extrémizmus aj do vlád a parlamentov jednotlivých európskych krajín?

Áno. Vo Francúzsku môže pokojne vyhrať Marie Le Penová, tento rok sú aj voľby v Anglicku - tam zrejme Farage nevyhrá, ale aby nevyhral, musí sa Cameron svojou politikou výrazne priblížiť k tej jeho. Dôvod, že to naberá takýto kurz je to, že mainstreamoví politici dlhodobo ignorujú to, čo ľudia skutočne chcú. Netrúfam si teda odhadnúť, čo sa stane o niekoľko rokov, ale čo predpovedať viem a trúfam si, je to, že budeme reálne teraz platiť. Takže to naše dlhodobé varovanie pred tým, že budeme musieť platiť, sa teraz naplnilo.

Povedie teda prevaha euroskeptických strán k rozpadu eurozóny?

Myslím, že nie. Pravdepodobnejší scenár je taký, že Grécko odíde. Alebo sa môže stať, že vystúpia nejaké severské krajiny. Vo Fínsku sa tiež blížia voľby. Fíni takisto pociťujú hospodársku krízu a keď Fíni uvidia, že ešte budú musieť zaplatiť nejaké peniaze Grékom, tak sa pokojne môže stať, že strana Praví Fíni nebude mať podporu 14 percent ako naposledy, ale 24. Alebo vyše 30. Nikdy neviete, ako vo voľbách kocky padnú. K rozpadu EÚ to nepovedie, ale je možné, že eurozóna príde o niekoľko členov. 

Ak Grécko eurozónu opustí, nebude potom všetka tá finančná pomoc nanič?

Samozrejme, že bude. Keby pred piatimi rokmi Grécko vystúpilo a zbankrotovalo, škoda by bola oveľa menšia. V Nemecku tomu hovoria peniaze na cestu - tu máte a choďte. Mohli dostať povedzme tých 100 miliárd na vyplatenie dlhov a nech idú z eurozóny. Lenže nie, nič sa nevyriešilo, problémy máme ešte väčšie ako vtedy, vyššie sú dlhy aj nezamestnanosť. Jediný rozdiel je ten, že v auguste 2012 Draghi vymyslel program OMT, teda nákup dlhopisov. Vtedy to bolo iba ohlásené, ale dnes (rozhovor sme robili vo štvrtok, pozn red.) rozhodli, že 60 miliárd mesačne uvoľnia. A samozrejme, nebudú kupovať nemecké či holandské dlhopisy, ale grécke alebo španielske. 

Gréci dokonca odkázali do ECB, že ak nebudú kupovať ich dlhopisy, tak že už nie je odchod z eurozóny taký nepredstaviteľný.

Áno. Myslím, že Grécko opustí eurozónu vo chvíli, kedy sa zastaví finančná pomoc. Ak Európania konečne prídu na to, že tam už nechcú liať miliardy donekonečna, Gréci nebudú mať dôvod zotrvať. Dlhodobo nemá Grécko šancu prežiť v eurozóne, lebo pre Nemecko je euro príliš slabé a preto je majstrom v exporte, a pre Grécko je to isté euro príliš silné. 

Do akej miery je potom program Syriza reálny, keď počíta napríklad so zotrvaním v eurozóne, alebo vytvorením tisícok miest?
Je úplne nereálny, hlavne tie pracovné miesta, Tsipras nemá šancu v súkromnom sektore vytvoriť 300-tisíc miest, môže iba nabrať úradníkov. A sme zase tam, kde sme boli - šetrenie sa končí a je to cesta k ďalším dlhom. A netvárme sa, že Gréci žiadne deficity nemajú. V roku 2013 mali deficit 12,7 percenta, to je také zlé ako v najhorších časoch, kedy začala kríza. A teraz navyše prestali deficity zverejňovať.

Malo by sa Slovensko teda pripravovať na plán B, teda návrat ku korune?

Určite by ho malo mať pripravený a aktualizovaný podľa vývoja. Nemusí sa na to sústrediť, no minimálne v šuflíku ministerstva alebo centrálnej banky by mal byť pripravený na moment, kedy sa to začne sypať. Spustiť to môže nejaká nešťastná tlačovka, na ktorej sa niekto dôležitý preriekne, médiá sa toho chytia a keď sa to bude snažiť napraviť, ešte to zhorší. Ako keď sa Dijsselbloem stal šéfom euroskupiny, hneď po nástupe do funkcie povedal nejaké dve či tri nešťastné vety. Toto sa môže stať a investori chytia paniku. Pretože investor je stádovitý tvor. Keď dvaja-traja mocní niečo povedia, veľká časť investorov ide húfne za nimi. 

Ktorý scenár volieb je teda podľa vás pre Slovensko lepší?

To je v zásade jedno, pretože o tie peniaze prídeme tak či tak. Všetkým je už jasné, že Grécko nedokáže pred sebou dlhodobo tlačiť dlh vo výške 180 percent HDP. Dôjde k odpusteniu. Teraz to však už nebudú súkromné peniaze, ale peniaze verejné, peniaze od daňovníkov. Neviem kedy sa to stane, nemusí to byť ešte tento rok, ale stane sa to.