Aký význam mali oslavy prvého mája pre komunistický režim?
-- Počítali so spomienkami ľudí, ktorí si pamätali na prvomájové oslavy za prvej Československej republiky. Po roku 1945 boli len dva-tri slobodné prvé máje. Po roku 1948 už boli veľmi smutné máje -- šedivé. Bola povinnosť tam ísť. Aj keď predstavitelia režimu predpokladali, že ľudia sa budú veseliť. K oslavám vždy patrili kolotoče. Cudzokrajné ovocie vtedy ešte nebolo v móde, takže si kupovali ľudí na pomaranče, banány, mandarínky, lepšie mäso.
Kto kontroloval účasť ľudí?
-- Štátne inštitúcie si kontrolovali svojich zamestnancov cez stranícku organizáciu, ktoré mali oslavy na starosti. Boli zrazové miesta, každá inštitúcia mala svoj zraz. Niektorí z organizátorov si ľudí aj "odfajkovali".
Aké boli postihy za neúčasť?
-- Boli to skôr rôzne dohovárania. Išlo o to -- chceš posudok pre dieťa do školy, chceš ísť cez ROH na rekreáciu, chceš dostať nejaké miesto?
Našli sa aj odporcovia režimu, ktorí narúšali oslavy?
-- Len raz, keď v Bratislave v roku 1987 niekto hodil vajíčka do tribúny. Boli toho plné noviny. Výtržníka hneď zobrali policajti. Tých tam bolo množstvo, aj policajtov v civile, nikto si nič nemohol dovoliť. Tiež vojsko malo dozor. Samotní vojaci na oslavách pochodovali -- to bola predsa úderná sila komunistickej strany.
Zmenilo sa niečo v oslavných náladách v roku pred novembrovou revolúciou?
-- Ľudia nečakali, že dôjde k prevratu. Náladu si vždy spravili po svojom. Chlapi skončili s vínom a klobáskami, poobede sa s deťmi chodilo na kolotoče.
Živila sa tradícia osláv aj po revolúcii?
-- Niekde nevedeli, čo s tým. Niektorí to chceli hneď zrušiť, ale to nebol komunistický sviatok. Niekde oslavy zostali, ale skôr cez politické strany, už neboli celoštátne. Záležalo na tom, či to má politická strana v programe.