Prečo funguje fenomén Fico?

Darina Malová, katedra politológie FiF UK (Snímka Štefan Laktiš)
-- Jeho úspech vo vlaňajších parlamentných voľbách má na svedomí aj isté znechutenie časti voličov bývalej vládnej koalície. Pod jeho ďalšiu podporu sa podpísala aj jeho vyvážená prezentácia na verejnosti. Vystupuje ako človek, ktorý sa neukazuje často, nekomentuje často, ukáže sa zvyčajne vtedy, keď sa črtá vládna kríza alebo problém, ktorý treba riešiť -- vtedy zasiahne. Navyše, jeho kľúčoví spolupracovníci s ním nejdú do otvorenej konforntácie a nepolarizujú tak verejnosť. Potom sa charizma alebo príťažlivosť Roberta Fica odráža aj v podpore strany Smer-SD.

Pavel Haulík, sociológ (snímka Samuel Vanko)
-- S Robertom Ficom sa značná časť voličov stotožňuje ako s človekom, ktorý je priamy, hovorí ľuďom to, čo od politikov očakávajú, ktorý vytvára dojem, že mu záleží na obyčajnom, jednoduchom človeku. Doteraz nebol zapletený do žiadnej kauzy, ktorá by pre voliča znamenala zneužitie funkcie, bočné príjmy z privatizácie, či podplácanie. Časť voličov mu síce vytýka nekonzistentné postoje, ale pre inú skupinu to zas nie je podstatné. Značná časť voličov sa totiž orientuje nie podľa programu, aký strana má a ako ho dodržiava, ale ako čestne alebo nečestne sa v politike správa.

Oľga Škvareninová, odborníčka na komunikáciu (snímka P. Ficová)
-- Robert Fico používa slová, ktorým každý rozumie. Má neútočnú komunikáciu -- nepoužíva agresívne gestá, aké používal Mikuláš Dzurinda, napríklad vystretý prst alebo zovretá päsť. Využíva pozitívne znejúce slová: "niečo zlacnie", "ceny pôjdu dole". Má mladistvý výraz, čo opäť pôsobí pozitívne. Má dobrú rétoriku. Elegantne zvláda kauzy a krízy, ktoré nekomentuje a nerozmazáva. Poškodiť si môže len on sám -- ak začne vystupovať agresívne a arogantne.