Analytici hodnotia prvé mesiace vlády premiérky Ivety Radičovej (SDKÚ-DS) skôr pozitívne. Kabinet sa sústredil najmä na opatrenia, ktoré majú zlepšiť stav verejných financií. Ekonómovia zmeny privítali, vláda však podľa nich mohla viac šetriť na výdavkoch štátu. Komunikácia v koalícii niekedy pôsobila rozpačito, keď ministri návrhy predstavili a neskôr stiahli alebo sa výrazne korigovali. Najbližší víkend uplynie prvých sto dní kabinetu vo funkcii.

Radičovej vláda zložená zo strán SDKÚ-DS, SaS, KDH a Most-Híd vystriedala predchádzajúcu garnitúru pod vedením Roberta Fica (Smer-SD) začiatkom júla. Po výmene kabinetu sa Slovensko ako jediný člen eurozóny postavilo proti finančnej pomoci zadlženému Grécku, za čo si vyslúžilo kritiku viacerých predstaviteľov únie. Naopak, krajina sa pripojila k takzvanému záchrannému fondu eurozóny na pomoc štátom vo finančných ťažkostiach.

Prvé mesiace vládnutia v ekonomickej oblasti boli predovšetkým v znamení snahy zlepšiť kondíciu verejných financií. "I napriek krátkosti času bola nedostatočne razantná na strane výdavkov a kládla príliš vysoký dôraz na zvyšovanie príjmov," myslí si analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Radovan Ďurana. Vláda počíta v návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok so skresaním verejného deficitu na 4,9 percenta výkonu ekonomiky z tohtoročných očakávaných 7,8 percenta.

"S ohľadom na čas, ktorý mala pre zavedenie razantných opatrení, sa určite prikláňam k pozitívnemu hodnoteniu vlády," poznamenal analytik UniCredit Bank Dávid Dereník. K spomaleniu zadlžovania krajiny má napomôcť úsporný balík, ktorý obsahuje napríklad zvýšenie dane z pridanej hodnoty (DPH) a ďalšie zmeny. Nepopulárnym čiastkovým opatreniam sa podľa Dereníka dalo vyhnúť výraznejším zdvihnutím DPH, ktoré by vraj ľudia nepocítili na peňaženkách v takej miere, ako iné chystané zámery.

Ďurana negatívne hodnotil napríklad zvýšenie minimálnej mzdy o tri percentá na 317 eur, čo je podľa neho v rozpore s vysokou nezamestnanosťou a nízkou tvorbou pracovných miest. Naopak, vyzdvihol snahu o znižovanie výdavkov štátu. "Aj keď priestor na škrtanie nebol v dostatočnej miere využitý," doplnil Ďurana.

Radičovej vláda si ako jednu z priorít vytýčila tiež sprehľadnenie vynakladania peňazí štátu. Od konca augusta sa začali zverejňovať na internete kontrakty uzatvorené so štátom. Kabinet predstavil tiež návrh zákona, podľa ktorého majú mať úrady povinnosť zverejňovať všetky nové obchodné zmluvy, ktoré dohodnú.

"V niektorých oblastiach (vláda) postupuje rozpačito, ale v podstate by som to celé obdobie hodnotil ako úspech," povedal politológ Grigorij Mesežnikov. Základná agenda vlády Ivety Radičovej (SDKÚ-DS) za prvých sto dní pripomína podľa neho prvé mesiace po roku 1998 v tom, že vláda komunikuje "naprávanie" chýb svojho predchodcu. "Samozrejme, miera 'napravovania' v roku 1998 bola oveľa vyššia, pretože tam bolo treba naozaj 'hasiť'. Podmienky sú iné, vtedy bolo integračné zlyhanie, teraz sme v Európskej únii," doplnil Mesežnikov.

Ocenil, že kabinet sa v začiatkoch funkčného obdobia pokúsil zlepšiť komunikáciu so susedným Maďarskom, ktorá utrpela trhliny počas predchádzajúcej vlády. Citlivými miestami vzájomných vzťahov sú viaceré sporné normy, ktoré rozdeľujú Bratislavu a Budapešť. Ostrý tón vyvolal napríklad maďarský zákon o dvojakom občianstve a následná slovenská protireakcia.

Vládna koalícia sa len čiastočne vysporiadala s kontroverzným jazykovým zákonom, ktorý presadil Ficov kabinet. Radičovej vláda z neho úplne nevypustila kritizované sankcie. Nezmenila zatiaľ tiež spornú novelu zákona o štátnych symboloch, ktorá školám ukladá povinnosť hrať dvakrát do roka štátnu hymnu a vybaviť triedy štátnymi symbolmi.