05.03.2010, 18:00

Dôchodcovia sa nikdy nemali tak dobre

Hľadanie indikátorov rastu životnej úrovne je ošemetná záležitosť. Rast HDP, rast príjmov, vek dožitia, ani jeden z parametrov nie je postačujúci.

Ako sa prepočítajú dôchodky.
Ukazuje sa, že záver je možné urobiť len na základe posúdenia viacerých premenných. Jedným zo sklíčok do mozaiky môže byť aj porovnanie priemernej doby poberania dôchodku mužmi v rokoch 1965-70 s obdobím rokov 2002-07. Dôchodcovia sa nikdy nemali tak dobre (alebo aspoň minimálne tak dlho).

Číslo v bielom štvorci označuje súčasný vek odchodu do dôchodku.

Slovensko v porovnaní chýba. Na stránke Štatistického úradu SR sa však dá zistiť, že 60 ročný muž má nádej na ďalších 17 rokov života, a teda priemerná doba poberania dôchodku je pri veku odchodu do dôchodku 62 rokov na úrovni 15 rokov. Nepodarilo sa mi zistiť, aká bola doba dožitia 60 ročných mužov okolo roku 1965, dostupná je akurát priemerná stredná doba dožitia (nie špecifická pre 60 ročných), ktorá bola 68,3. Ak sa vtedy odchádzalo do dôchodku v 60-ke, znamenalo by to predĺženie života dôchodcu na dôchodku o 7 rokov.

Aj toto porovnanie naznačuje, že systém financovania dôchodkov musí vychádzať z iných predpokladov ako pred 40 rokmi. Doba poberania dôchodku na Slovensku neustále rastie, od roku 1990 vzrástol o 2 celé roky. Netreba zabúdať, že Bismarck, jeden zo strojcov štátom riadeného priebežného systému, navrhol svoj systém za úplne iných podmienok ako panujú dnes. Priemerný Prus sa rodil s nádejou na dožitie 45 rokov, zatiaľ čo poberanie dôchodku bolo možné až po prekonaní 70-ky. Až v roku 1916 sa táto hranica znížila na 65 rokov.

Zdroj: Mankiw

 

Radovan Durana INESS Foto: INESS
Zdroj: INESS
Radovan Ďurana

INESS Inštitút ekonomických a sociálnych štúdií