9 krajín, ktorým sa inflácia vymkla spod kontroly

V Maďarsku sa ceny násobili každých 15 hodín. Pozrite si najväčšie prípady inflácie.

Príbehy hyperinflácie sa objavili v dejinách už niekoľkokrát, presnejšie 55 krát. Krajiny experimentovali s menami, ktoré mali dôveru a boli kryté vládou.

Občas sa stalo, že plná dôvera a úvery neboli nasmerované správne a držiteľom nestabilnej meny ostali prázdne ruky.

Server BusinessInsider pripravil prehľad najväčších prípadov hyperinflácie v histórii.

Maďarsko

August 1945 - Júl 1946

Denná miera inflácie: 207 percent
Zdvojnásobovanie cien: každých 15 hodín
Príbeh: Maďarsko ekonomicky zničila Druhá svetová vojna. Krajina doplácala na svoj status bojovej zóny a takmer 40 percent kapitálu sa zničilo počas vojny. Ešte predtým sa zadlžili v snahe pomôcť Nemecku počas vojny, peniaze však späť nedostali.

Keď v roku 1945 podpísali Maďari mier s spojeneckými vojskami, museli Sovietom zaplatiť obrovské reparácie, ktoré činili 25 až 50 percent maďarského rozpočtu počas hyperinflačného obdobia.

Maďarské banky varovali, že tlačenie peňazí na splatenie dlhov neskončí dobre, no boli pod vedením Sovietov a tí o tom nechceli ani počuť. Maďarská hyperinflácia kvôli tomu viedla k zničeniu strednej triedy.

Zimbabwe

Marec 2007 - November 2008

Denná miera inflácie: 98 percent
Zdvojnásobovanie cien: každých 25 hodín
Príbeh: Inflácia v Zimbabwe prechádzala dlhým postupným poklesom ekonomického výkonu, ktorý nasledoval po pozemkových reformách Roberta Mugabeho v rokoch 2000 - 2001. Tie viedli k vyvlastneniu hlavne bielych farmárov a prerozdelenie majetkov väčšinovej čiernej populácii. Krajine kvôli tomu padla produkcia na polovicu na najbližších 9 rokov.

Socialistické reformy a veľká angažovanosť v občianskej vojne v Kongu viedli k premršteniu vládneho deficitu. Zároveň prudko klesala populácia v krajine, pretože ľudia z nej utekali. Zvyšovanie vládnych výdavkov a znižovanie základu dane prinútili vládu uchýliť sa k speňaženiu svojho fiškálneho deficitu.

Juhoslávia/Srbská republika

Apríl 1992 - Január 1994

Denná miera inflácie: 65 percent
Zdvojnásobovanie cien: každých 34 hodín
Príbeh: Pád Sovietskeho zväzu znížil medzinárodnú úlohu Juhoslávie, ktorá bola predtým kľúčovým geopolitických hráčom spájajúcim východ a západ, a vláda komunistickej strany sa dostala pod tlak rovnako ako tá v Rusku. To viedlo k rozpadu Juhoslávie na niekoľko krajín.

Obchodovanie medzi jednotlivými krajinami bývalej Juhoslávie skolabovalo, rovnako dopadola aj ekonomická výkonnosť. Okrem toho bolo na export Juhoslávie uvalené medzinárodné embargo.

Weimarská republika

August 1922 - December 1923

Denná miera inflácie: 21 percent
Zdvojnásobovanie cien: každé tri dni a 17 hodín
Príbeh: Hyperinflácia, ktorú zažila Weimarská republika (historický názov Nemecka, pozn. red), nasledovala po jej porážke v Prvej svetovej vojne. Nemecko muselo zaplatiť veľké reparácie víťazom.

Nemecku však nebolo umožnené platiť reparácie vo vtedajšej mene, Papiermark, ktorá bola počas vojny výrazne oslabená tým, že na náklady spojené s vojnou krajina hradila výhradne z pôžičiek.

Aby mohla Weimarská republika platiť reparácie v inej mene, musela predať obrovské množstvo tej svojej. Krajina bola nútená Papiermark predávať za takmer akúkoľvek cenu. To ju výrazne znehodocovalo a spôsobovalo hyperinfláciu.

Grécko

Máj 1941 - December 1945

Denná miera inflácie: 18 percent
Zdvojnásobovanie cien: každé štyri dni a šesť hodín
Príbeh: Grécky rozpočet sa z 271 miliónov drachiem v pluse v roku 1939 dostal do deficitu 790 miliónov v roku 1940 kvôli postoju v Druhej svetovej vojne (prepadol sa zahraničný obchod).

Prebytočné náklady krajiny spojené s vládou nemeckých vojsk, ktoré okupovali krajinu zahŕňali podporu 400 tisíc vojakov.

Okrem toho príjmy krajiny klesli z 67,4 miliardy drachiem v roku 1938 na dvadsať miliárd v roku 1942. Keďže príjmy z daní klesali, Grécko sa uchýlilo k monetarizácii v centrálnej banke, aby bolo schopné platiť výdavky a financovať deficit.

Čína

Október 1947 - Máj 1949

Denná miera inflácie: 14 percent
Zdvojnásobovanie ceny: každých 5 dní a osem hodín
Príbeh: Po Druhej svetovej vojne Čínu rozdelila občianska vojna. Nacionalisti a komunisti bojovali o vládu v krajine. V krajine vznikli nové meny, ktoré v roku 1948 roztrieštili peňažný systém.

Mena sa dostala do centra pozornosti počas konfliktu. Tri vlády (vrátane japonských okupantov) sa zapojili do "menovej vojny" a snažili sa konkurenčné meny položiť.

Aby nacionalisti mohli tento boj financovať, začali vo veľkom tlačiť peniaze peniaze, čo viedlo ku nekontrolovateľnej hyperinflácii (tomu predchádzalo opustenie strieborného štandardu v Číne v roku 1935). Zapojili dokonca centrálnu banku Thajska, ktorej aktivity spôsobili hyperinfláciu aj v Thajsku.

Peru

Júl 1990 - August 1990

Denná miera inflácie: 5 percent
Zdvojnásobovanie cien: 13 dní a dve hodiny
Príbeh: Peru bojovalo s infláciou v druhej polovici dvadsiateho storočia. Začiatkom osemdesiatych rokov bol prezident Fernando Belaunde Terry veriteľmi Medzinárodného menového fondu tlačený do úsporných opatrení. Finančná kríza prepukla v Latinskej Amerike začiatkom dekády.

Vláda sa tvárila, že úsporné opatrenia odporúčané MMF realizuje, no v skutočnosti to tak nebolo. Ekonomike sa nedarilo, voliči z toho obviňovali úspornú politiku diktovanú MMF, aj napriek tomu, že žiadne úspory sa nerobili.

Problémy vyústili k zvoleniu Alana Garciu za prezidenta v roku 1985. Garcia spustil populistické ekonomické reformy, ktoré iba oslabovali ekonomiku a vytlačili Peru z medzinárodných kreditných trhov. Tvárou v tvár s nedostatočným prístupom k úverom a zhoršujúcim sa ekonomickým podmienkam. Trvalo vysoká inflácia sa stala v Peru hyperinfláciou.

Francúzsko

Máj 1795 - November 1796

Denná miera inflácie: 5 percent
Zdvojnásobovanie ceny: 15 dní a dve hodiny
Príbeh: Francúzska revolúcia (1789-1799) prišla po období, kedy Francúzsko vytváralo dlhy účasťou vo vojnách.

Jednou z priorít revolúcie bolo znárodnienie pozemkov, ktoré vlastnila katolícka cirkev. Cirkev vyzerala byť ľahkým cieľom vyvlastnenia, pretože vlastnila veľa pozemkov a mala slabý vply v novom režime.

Vláda vydávala tzv. asignáty - bankovky, ktoré boli kryté zhabanými majetkami. Vláda ich však v snahe znížiť deficit vydávala priveľa, to znižovalo ich hodnotu a viedlo k hyperinflácii.

Nikaragua

Jún 1986 - Marec 1991

Denná miera inflácie: 4 percentá
Zdvojnásobenie ceny: 16 dní a desať hodín
Príbeh: V roku 1979 sa po revolúcii dostali k moci v Nikarague komunistickí Sandinistati. To sa udialo na pozadí globálnej recesie a finančnej krízy, ktorej čelila Latinská Amerika. Krajiny sa rekordne zadlžili a neboli schopné uniesť svoje dlhy.

Nikaraguajskú ekonomiku spustošila revolúcia. Hrubý domáci produkt krajiny sa počas rokov 1978 a 1979 znížil o 34 percent. Keď komunistická strana prevzala moc, znárodnila veľké časti ekonomiky, prispela k hospodárskemu zmätku a bránila zotaveniu ekonomiky.

Vláda sa obrátila na expanzívnu fiškálnu politiku. Zahraničné pôžičky stimulovali domáci dopyt. Výdavky sa následne zrýchlili v druhej polovici dekády, keď bolo potrebné vyčleniť financie na vojnu s nepriateľskými cvičenými jednotkami Contras.

Kým silné kapitálové regulácie a fixný výmenný kurz spočiatku udržiavali rast cien na uzde, v roku 1985 rozpútal odklon od týchto ekonomík v nikaraguajskej ekonomike potlačenú infláciu.

Zdroj: BusinessInsider.com