27.01.2013, 00:00

Najprv hore, potom dole (komentár)

Prečítajte si prehľad najväčších udalostí týždňa a ich dopad na finančný svet.

Snímka: Reuters
Zdroj: Reuters

Začiatkom týždňa sa zlato obchodovalo v rozmedzí od 1690 do 1695 USD. Cena striebra bola omnoho volatilnejšia. Dokonca sa zdalo, že prekročí hranicu 32,5 USD, ale akonáhle sa cena k hranici priblížila, smerovala nadol. Oba kovy sa počas týždňa obchodovali nad svojimi 200 dňovými pohyblivými priemermi a dokonca striebro prekročilo i 50 dňový pohyblivý priemer. Ale už v stredu začali ceny oboch kovov pomaly klesať a v piatok už len klesali a klesali. Zlato pod 200 dňový priemer, striebro mierne nad ním.

Zlato uzavrelo nakoniec na úrovni 1659,3 USD, čo bolo o 25,4USD menej ako minulý týždeň. Cena striebra sa znížila o 0,71 USD a uzavrela na 31,18 USD. Pomer ceny zlata a striebra je na úrovni 53,22 (t.j. za gram zlata by ste si kúpili 53,22 gramu striebra; minulý týždeň to bolo 52,83). To znamená, že zlato držalo svoje pozície o niečo úspešnejšie ako striebro, bez ohľadu na to, že rovnako oslabilo.

Príbeh za drahými kovmi ostáva i tento týždeň rovnaký a nie je k nemu veľmi čo dodať. Krátke pozície (stávka na pokles ceny) veľkých bánk ostávajú koncentrované a počas minulého týždňa sa dokonca zvýšili. Na druhej strane je fakt ten, že do minulotýždňovej správy neboli zahrnuté cenové pohyby od stredy (pokles cien), čiže budúci týždeň by sa mohli krátke pozície veľkých bánk zmeniť. Uvidíme.

Snímka: Reuters
Zdroj: Reuters

Komunita pozorovateľov trhu so zlatom a striebrom stále upozorňuje na minulotýždňovú správu o tom, že americká mincovňa pozastavila predaj strieborných Eaglov a uvidíme, či spustí predaj od 28. Januára, ako naposledy oznámila. Množia sa však i správy o tom, že nedostatok kovu sa prejavuje aj v minciach Kanadských Maples a to vzhľadom na fakt, že Kanadská mincovňa zdvihla maržu a začala dávať mince na prídel.

Ako obyčajne môžeme z krátkodobého hľadiska len špekulovať o tom, čo sa presne stane s cenou kovov. Mnohí však upozorňujú, že stojíme pred väčším cenovým pohybom smerom nahor. Druhým dychom však dodávajú, že je však možné, že najprv zažijeme pokles – 1640 USD zlato a 30,5 USD striebro. Cena je však určovaná na COMEXe, kde majú veľké banky svoje krátke pozície a môžu sa rozhodnúť rôznym spôsobom; aspoň nateraz. Dôležitými hranicami, ktoré musia kovy prekročiť sú stále 1700 USD pri zlate a 32 USD pri striebre. Ale na ne si musíme ešte počkať. Ako dlho? To uvidíme.


Prehľad cien drahých kovov za ostatné obdobie:


Zdroj: upner.com, kitco.com

Každý bude chcieť zlato doma
Minulý týždeň to bolo Nemecko, ktoré oznámilo, že chce časť svojich zlatých rezerv previesť späť do krajiny z USA a Francúzska. Myslím, že to bola dosť zásadná správa. Faktom však ostáva, že presun zlata neznamená, že budeme mať stabilnú menovú politiku, či euro kryté zlatom, či že by nebodaj nemohla byť Bundesbanka aktívna v intervenciách na trhu so zlatom. Vyzerá to však, že v najbližšej budúcnosti budeme svedkami podobných aktivít aj iných krajín. Je dosť možné, že ďalším v rade bude Švajčiarsko. Tam sa celkom darí minuloročnej iniciatíve, ktorá požaduje doviesť všetko zlato zo zahraničia domov do krajiny. Iniciatíva začala ako výzva štyroch členov parlamentu a v týchto dňoch vyzbierala už 90 000 podpisov. Ako náhle iniciatíva dosiahne 100 000 podpisov, bude musieť parlament vyhlásiť o tejto téme referendum. Tamojšia centrálna banka nechce zverejniť, kde zlato drží a aký pomer zlatých rezerv je mimo krajiny. A nie sú to len Švajčiari, ktorí sa boja o svoje zlato. Štátny azerbajdžanský ropný fond (SOFAZ) už premiestnil prvú tonu svojho zlata, ktoré doteraz držal v trezoroch JP Morgan v Londýne, do trezorov Centrálnej banky v Baku.

Hedžový fond Pacific Group plánuje investovať tretinu svojich aktív do zlata, čo znamená, že nakúpi zlato za 35 miliónov USD. Predstavitelia fondu veria, že cena zlata sa bude hýbať smerom hore vzhľadom na to, že viaceré krajiny oznámili, že ich menová politika bude pro-inflačná. Fond tvrdí, že dnes sa podľa jeho internej analýzy obchodujú papierové kontrakty na COMEXe, ktoré 100 násobne presahujú zásoby zlata, ktoré je možné dnes ešte vyťažiť. Dopyt po fyzických kovoch je na vzostupe. Dokazuje to ostatná správa, ktorá poukazuje na nákup striebra bankou HSBC v hodnote 876 miliónov USD od poľského producenta striebra KGHM, ktorá je jednou za najväčších banských spoločností na svete, kde sa ťaží striebro.

Dolár

Ruská centrálna banka sa rozhodla naďalej dopĺňať svoje zlaté rezervy. Tie sa zvýšili za ostatných 6 rokov až 5-násobne, kedy banka dokúpila 800 ton zlata. Rusi plánujú mať svoje zlaté rezervy minimálne na úrovni 10 % svojich všetkých zahraničných rezerv.

Asi poznáte Rona Paula, že? Je to, bývalý kongresman z USA, ktorý je známy svojím negatívnym postojom k centrálnej banke FED, tlačeniu peňazí, monetizácii amerického dlhu, či svojou iniciatívou auditu zlata, ktoré vlastní centrálna banka. Minulý týždeň odhalil, na čo má vsadené on. 21% svojich aktív drží v nehnuteľnostiach, 14% drží v hotovosti. Čo je však zaujímavé je fakt, že až 64 % svojho investičného portfólia má investovaného v akciách ťažobných spoločností zaoberajúcich sa ťažbou zlata a striebra; medzi inými drží dlhú pozíciu (stávka na rast ceny) na Barrick Gold, Goldcorp, Newmont Mining, či Silver Wheaton.

Svetoznámy investičný guru Marc Faber, ktorý je zas známy svojím prenikavým smiechom a humornými poznámkami o súčasnej kríze, odvrkol profesorovi Yaelskej Univerzity Robertovi Shillerovi na otázku okolo investovania do zlata nasledovne: „som pripravený sa s vami staviť. Vy si budete držať vaše doláre a ja svoje zlato. Uvidíme, čoho hodnota sa priblíži nule.“

V Indii sa používa zlato ako ochrana voči inflácii, čo však spôsobilo rekordný nárast deficitu bežného účtu krajiny, ktorý dosiahol až 5,4% HDP. Vláda sa preto rozhodla uvaliť na dovoz zlata a platiny dodatočnú daň vo výške 4% a minulý týždeň oznámila, že ju zvyšuje o ďalšie 2 percentá. To môže mať negatívny dopad na dopyt po zlate z tejto krajiny, ktorá patrí medzi druhého najväčšieho importéra zlata na svete.

David Cameron si kupuje len čas
Európska centrálna banka oznámila, že viac ako polovica z 523 bánk, ktoré sa zúčastnili jej troj-ročného pôžičkového programu LTRO, ktorý uviedla na trh pre rokom, splatí pôžičku dobrovoľne skôr. Bilancia ECB tak stiahne z obehu 137 mld. euro, pričom 822 mld. euro ostáva ešte nesplatených. ECB nezverejnila presný rozpis krajín a bánk, ktoré chcú pôžičku splatiť skôr, avšak predpokladá sa, že pôjde skôr o banky tzv. jadra, ako o banky periférie. Ak by iné štatistické dáta neukazovali, že EU nie je vôbec z najhoršieho vonku, mohli by sme tento signál chápať pozitívne. Po prvé to vyzerá, že sa vracia čiastočne dôvera na medzibankovom trhu. Po druhé, bankám, ktoré sa rozhodli splatiť pôžičku skôr, by podľa logiky nemalo hroziť bezprostredné ohrozenie z nedostatku likvidity a je pravdepodobné, že sa chcú týmto zbaviť nálepky programu LTRO. Avšak v rovnaký týždeň zverejnila agentúra Moody´s svoju správu o tom, že s vysokou pravdepodobnosťou budú hlavne banky z krajín ako je Španielsko, Taliansko, Írsko, či Veľká Británia potrebovať dodatočné rezervy vzhľadom na potenciálne straty spojené s ich toxickými aktívami. Takže byť opatrný je vždy na mieste. Inak vás nemôže prekvapiť ani správa, že najstaršia banka Európy Banca Monte dei Paschi di Siena bola zapletená v derivátových obchodoch s Deutsche Bank v roku 2008, ktoré jej údajne spôsobili obrovské straty. Aké veľké sa ešte nevie. Ďalším problémom spojeným s bankovým sektorom Európy sú ceny nehnuteľností. Podľa Standard & Poor’s majú ceny nehnuteľností budúci rok opätovne klesať po celej Európe s výnimkou Nemecka, kde sa očakáva 3 % nárast.

David Cameron predniesol dlho očakávaný prejav o budúcej pozícií Veľkej Británie v rámci EU. Počas prejavu sľúbil, že v prípade jeho znovu zvolenia za premiéra v roku 2015, vyhlási v krajine najneskôr do roku 2017 referendum, v ktorom rozhodnú občania o svojej budúcnosti v EU. Reč sa však dá skôr považovať za kúpenie si času, ako niečoho iného. Rok 2017 je totižto až príliš ďaleko na to, aby sa náhodou aj nezabudlo. Zároveň v tom čase už únia nemusí byť tou úniou ako je dnes, pretože i medzi nemeckým obyvateľstvom rastie apatia voči stále rozsiahlejším kompetenciám Bruselu. Angela Merkelová však reagovala na reč veľmi diplomaticky a povedala, že Nemecko "je pripravené hovoriť s Britániou o ich predstavách, ale že vždy je treba mať na pamäti aj záujmy ostatných a preto je nevyhnuté nájsť relevantný kompromis.”

Minulý týždeň sa podarilo odsúhlasiť 11 členskými štátmi únie zavedenie tzv. dane z finančných transakcií. Jej cieľom by malo byť napomôcť splatiť časť pomoci, ktorá je používaná na záchranu európskeho bankového sektora. Veľká Británia, ale napr. i Česká Republika, boli proti. Daň by mala byť uvalená na každého z daných 11 krajín (Slovensko súhlasilo tiež), kto zrealizuje obchod s cennými papiermi a na toho, kto je aktívny v tzv. derivátových obchodoch. Tak uvidíme, aký konkrétny návrh nakoniec vzíde z tejto dohody a ako sa bude daň vymáhať a uplatňovať.

Medzinárodný Menový fond upravil výhľad rastu ekonomík na rok 2013, ktorý nevyzerá veľmi optimisticky. Predpovedá rast HDP vo výške 1,4% vo vyspelých ekonomikách. EU ako celok má však klesať vo výške -0,2%. Nemecko má ešte stúpať, avšak len vo výške 0,6% a Francúzsko vo výške 0,2%. Ďalšie veľké ekonomiky EU majú padať – Taliansko (-1%) a Španielsko (-1,5%).

Japonsko tak ako sa očakávalo ohlásilo uvoľnenie svojej monetárnej politiky. Centrálna banka ohlásila 2% inflačný cieľ a nelimitované nákupy vládnych dlhopisov. Inflačný cieľ však nebol časovo definovaný a tak bude závisieť od toho, ako veľmi sa centrálna banka pustí do nákupu vládnych dlhopisov, aby naplnila svoje inflačné ciele. Čína zatiaľ rastie a predpokladá sa, že bude rásť naďalej. Aj keď tohtoročný rast bol najslabší za ostatných 13 rokov, rast sa vyšplhal na 7,8%. Treba mať však na pamäti, že sú to oficiálne štátne štatistiky a tým dnes verí len málokto.

Situácia okolo fiškálneho útesu v USA bola komentovaná i šéfkou MMF pani Lagardeovou. Tamojší poslanci hlasovali o posunutí platnosti zavedenia dlhového stropu do 19. mája. Lagardeová vyhlásila, že USA by mali využiť tento čas na jednoznačnú dohodu, pretože neistota okolo dlhového stropu neprispieva globálnej ekonomike. Zároveň sa vyjadrila za to, aby USA určite dlhový strop zvýšili. Súvaha americkej centrálnej banky dosiahla nový rekord, keď dosiahla výšku 3 biliónov USD, čo je výsledok jej monetárnej politiky vo forme kúpy vládnych dlhopisov, záruk za dlhy a dlhy, ktoré majú americké štátne firmy operujúce na tamojšom trhu nehnuteľností (Fannie Mae, Freddie Mac a Ginnie Mae). Výsledok politiky? Zatiaľ žiadny výrazný rast, čoraz viac ľudí na programe Food Stamp, výmena vysoko platených miest za nízko platené platy, zatiaľ relatívne dobrá zamestnanosť, ktorá je však tvorená výrazným spôsobom verejným sektorom, čoraz viac ľudí na sociálnych programoch a reálna hrozba vysokej inflácie v krajine.

 

Matúš Pošvanc
 Matúš Pošvanc   

 

upner.com