12.12.2012, 19:00

Fiškálny útes ohrozuje svetovú ekonomiku

Nebezpečenstvo fiškálneho útesu stojí v ceste americkej a svetovej konjunktúry.

Socha slobody. Snímka: Reuters
Zdroj: Reuters

Recesia, milióny nových nezamestnaných a dominový efekt vo svetovej konjunktúre – to nás možno čaká už onedlho. Ekonómovia sa zaoberajú pochmúrnymi scenármi, ktoré by sa mohli stať realitou, ak sa v Spojených štátoch za necelé tri týždne nedosiahne kompromis medzi prezidentom Barackom Obamom a republikánmi v Kongrese v spore o fiškálny útes. Ak do Silvestra nebude dohoda, v novom roku dôjde v USA k najsilnejšiemu rastu daní a súčasne aj k prudkému zníženiu rozpočtových výdavkov, aký krajina nezažila od konca druhej svetovej vojny. Agentúra DPA priniesla rozbor pojmu fiškálny útes (fiscal cliff) a jeho predpokladaných dôsledkov pre americké a svetové hospodárstvo.

Socha slobody. Snímka: Reuters
Zdroj: Reuters
    

Fiškálny útes sa stručne charakterizuje ako priveľa úspor vo veľmi krátkom čase. Pojem ako prvý použil predseda americkej centrálnej banky Ben Bernanke začiatkom tohto roka. Vo vystúpení vo finančnom výbere Kongresu varoval pred sériou zvyšovania daní a pred súčasným znížením rozpočtových výdavkov, ktoré by mali takmer súčasne nadobudnúť platnosť 1. januára 2013 alebo tesne po ňom. Bernanke zdôraznil, že ak politici neprijmú protiopatrenia, americká ekonomika narazí na prekážku, na ktorej stroskotá jej konjunktúra.     

Pri zvýšenie daní a sociálnych odvodov, ako aj skončení sociálnych programov pre nezamestnaných a chudobných ide o také obrovské sumy, že ich realizácia povedie k prepadu spotreby. Keďže asi 70 % amerického hrubého domáceho produktu (HDP) závisí od spotrebiteľských výdavkov, dôjde k prudkému spomaleniu konjunktúry, ktorá je teraz aj tak chabá, a krajina sa vnorí do recesie. Rozpočtový výbor Kongresu (CBO) sa obáva, že v prvej fáze by HDP klesol o 0,5 %. Aj zníženie rozpočtových výdavkov obsiahnuté v zákonoch, ktoré stratia platnosť na prelome rokov, by oslabilo hospodárstvo o dôležitý zdroj dopytu. Jeho pokles by mal viesť k strate 3,4 milióna pracovných miest.     

Ťažkosti sa prelejú aj za hranice Spojených štátov, lebo majú najsilnejšiu ekonomiku na svete a udávajú takt globálnej konjunktúre. Preto Medzinárodný menový fond (MMF) už niekoľko mesiacov naliehavo vyzýva amerických politikov, aby zabránili nárazu do fiškálneho útesu. Uplynulý víkend generálna riaditeľka MMF Christine Lagardeová v televíznom rozhovore upozornila, že ak sa v USA oslabí rast, "vo svete sa to prejaví dominovým efektom". Najviac ním utrpia susedia Spojených štátov – Kanada a Mexiko, po nich Európa, Japonsko a vlna zasiahne aj ďalších.     

Dane v Spojených štátoch by sa v prípade účinnosti rozpočtového útesu podľa denníka Washington Post zvýšili asi o 500 miliárd USD (384,82 miliardy eur) alebo o viac ako 300 USD ročne na priemernú americkú domácnosť. Polovicu sumy by prinieslo zrušenie zákona o daňových úľavách, ktoré sa prijali počas prvého funkčného obdobia prezidenta Georgea Busha. Súčasne sa končia Obamove programy na podporu konjunktúry po jej poklese v dôsledku finančnej a hospodárskej krízy z roku 2008. Okrem toho by sa mali zastaviť občanom a firmám aj ďalšie termínované podporné opatrenia dôležité na zachovanie silného dopytu. Úspory takmer vo všetkých štátnych úradoch a v zdravotníctve sa odhadujú na ďalších 200 miliárd USD. Celkovo ide o sumu, ktorá predstavuje 4 % amerického HDP.     

Spojené štáty nie sú v ľahkej situácii. Výška štátneho dlhu dosahuje asi 100 % ich HDP a rozpočtový deficit aj v súčasnom fiškálnom roku bude asi 7 % HDP. Ekonómovia považujú rozpočtové problémy krajiny za veľmi znepokojujúce.     

Fiškálny útes však nie je starostlivo vypracovaný program úsporných opatrení, ale iba zhluk zásahov, ktoré nadobudnú účinnosť v krátkom období iba zhodou okolností. Niektoré z nich môžu ekonomiku silno poškodiť, lebo mnohé ďalšie nevyhnutné opatrenia nie sú súčasťou zákonov. Experti tvrdia, že ak chcú politici prekonať fiškálny útes, musia prijať premyslené a koncepčné riešenia.     

Hľadanie kompromisu je preto také ťažké, lebo sociálne a hospodárske modely demokratov a republikánov zostávajú zásadne odlišné. Republikáni nechcú v nijakom prípade dovoliť zvýšiť dane. Podľa nich by to poškodilo hospodárstvo. Súčasne sa zameriavajú na úspory v zdravotníctve a sociálnom sektore, ale nie v obrane. Obama a jeho demokrati trvajú na zámere, že dane majetným treba výrazne zvýšiť. Súčasne súhlasia len s čo najmenším znížením sociálnych výdavkov. Aj keby sa partneri dohodli v niektorých oblastiach na zvyčajnom kompromisnom strede, ich fronty zostávajú dôsledne nehybné v otázke daní.     

Po 1. januári však katastrofa nepríde ako blesk z jasného neba. Mnohí experti teraz hovoria skôr o fiškálnom zosuve, teda o pozvoľnom prepade. Dôsledky vyšších daní a úspor štátnych výdavkov na americkej spotrebe sa budú prejavovať pomaly. Celkom rýchlo však môžu negatívne zareagovať akciové trhy, a tým vyvinúť tlak na amerických zákonodarcov. A nevylučuje sa ani zníženie bonity amerických vládnych dlhopisov v prípade, ak sa politici vo Washingtone prejavia ako akcieneschopní.     

Za fiškálnym útesom sa však už týči nová prekážka, nasledujúci veľký politický spor. Kongres musí vo februári alebo v marci zvýšiť limit štátneho dlhu USA. Podľa platného rozhodnutia kongresmanov z minulého roka dlh nesmie prekročiť 16,4 bilióna USD. V súčasnosti však vzrástol už na 16,2 bilióna USD. Ak by sa limit nezvýšil, federálna vláda by sa automaticky dostala do platobnej neschopnosti. Aj v roku 2011 sa stalo zvýšenie dlhového limitu federálnej vlády rutinnou predohrou k rozporom, ktoré napokon vydláždili cestu k fiškálnemu útesu.