Eurokomisár pre hospodárske záležitosti a menu Olli Rehn sa v centre politických sporov talianskej politiky. Do pozornosť na seba však strhol sám – nedávno sa totiž ostro vyjadril na adresu bývalého talianskeho premiéra Silvia Berslusconiho.
Je to práve Berlusconi, ktorý je podľa eurokomisára zodpovedný za súčasný hospodársky marazmus Talianska. Spomenul to vo svojej výnimočne priamej reči v Európskom parlamente ešte v utorok (29. január). Vyhláseniami strhol lavínu reakcií.
Berlusconi síce podľa neho sľúbil v krajine fiškálnu konsolidáciu, čo bola aj podmienka pre zásah Európskej centrálnej banky, ktorej sa situáciu nakoniec podarilo upokojiť, no vzápätí „sa rozhodol, že svoje záväzky nebude vôbec rešpektovať“.
„Berlusconi tak zadusil hospodársky rast, čo sa mu nakoniec aj vypomstilo, keďže talianska politika sa dostala do slepej uličky,“ vyhlásil Rehn.
Zatiaľčo Berlusconiho kritizoval, jeho nástupcu, odchádzajúceho technokrata Maria Montiho, chválil. „Monti bol na rozdiel od svojho predchodcu schopný stabilizovať situáciu, čoho dôkazom je aj prinavrátenie dôvery Taliansku,“ vyhlásil.
Reakcie talianskej pravice nenechali na seba dlho čakať. Bývalý europoslanec a exčlen Berlusconiho vlády, Renato Brunetta, Rehna obvinil zo „lží a zavádzajúcich vyjadrení“ a vyzval europarlament, aby komisára v súvislosti s prejavom podrobili hodine otázok.
Kritika vyšla aj priamo z Komisie – taliansky eurokomisár pre priemysel a podnikanie Antonio Tajani vyhlásil, že „sa dištancuje od slov svojho kolegu Rehna a ľutuje ich, pretože podobné vyjadrenia podkopávajú apolitickosť Európskej komisie“.
Spor prichádza len mesiac pred plánovanými parlamentnými voľbami, ktoré sa uskutočnia 24. a 25. februára. Prieskumy verejnej mienky zatiaľ favorizujú stredoľavú koalíciu Demokratickej strany, Berlusconiho Strana slobody za ňou zaostáva o približne šesť percent.
Krajina je stále v recesii a obnovenie rastu očakáva najskôr v druhej polovici roka 2013. Výnosy na dlhopisoch jej však klesajú – úroky na 10-ročných dlhopisoch sa pohybujú na úrovni 4,2 percenta, čo je najmenej od začiatku krízy.