Prvého januára 2013 ubehlo 20 rokov od rozdelenia Československa a vzniku dvoch samostatných republík – Českej republiky a Slovenskej republiky. Aktuálny graf prináša pohľad na vývoj Slovenska v porovnaní s Českou republikou v období samostatnosti.
Poznámka:
1. HDP v stálych cenách roku 2005
2. Produktivita práce - HDP na zamestnanca vyjadrené v EUR; náklady práce – kompenzácie na
zamestnanca vyjadrené v EUR; údaje za rok 1993 nedostupné, priemerný rast za roky 1994-2012
3. 2012 – odhad Európskej komisie
Zo štatistického pohľadu sa zdá, že po rozdelení republík sa viac darilo slovenskej ekonomike, ktorej výkon postupne dobieha výkon českej ekonomiky. Po rozdelení republík v roku 1993 dosahovala výkonnosť slovenskej ekonomiky (meraná ako HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily) len približne 60 percent výkonu Českej ekonomiky. Najmä vďaka prudkému rastu slovenskej ekonomiky v poslednej dekáde (v rokoch 2001-2010 bolo Slovensko najrýchlejšie rastúcou ekonomikou EÚ) sa však nožnice medzi výkonom slovenskej a českej ekonomiky výraznejšie zatvorili. V roku 2011 dosiahla slovenská ekonomika už 90 percent výkonu českej ekonomiky, v roku 2012 podľa odhadov EK dokonca až 94 percent. V priemere v posledných 20 rokoch rástla slovenská ekonomika v stálych cenách o 4,4 percenta, česká „len“ o 2,8 percenta (pre porovnanie krajiny EÚ27 v rovnakom období v priemere rástli o 1,8 percenta).
Za úspech (najmä v poslednej dekáde) vďačí slovenská ekonomika aj relatívne vysokej produktivite práce v kombinácií s relatívne nízkymi nákladmi práce. Za posledných 20 rokov síce rast nákladov práce mierne prevýšil rast produktivity práce, avšak najmä v dôsledku vývoja v 90-tych rokoch, kedy mzdy rástli rýchlejšie ako produktivita. Privatizácia štátnych podnikov a vstup zahraničných investorov v kombinácii s pretrvávajúcou relatívne vysokou mierou nezamestnanosti však v nasledujúcich rokoch držal rast miezd pod kontrolou – rast nákladov práce v rokoch 2000-2012 dokonca mierne zaostával za rastom produktivity práce (s výnimkou krízového roku 2009, kedy sa mzdy nedokázali jednorazovo prispôsobiť prudkému prepadu výkonu ekonomiky, v nasledujúcich rokoch však došlo k postupnej korekcii). V produktivite práce meranej ako HDP na zamestnanca dobehlo Slovensko českú republiku už v roku 2007, v súčasnosti je už pritom produktivita práce na Slovensku približne o 10% vyššia ako v Českej republike. Slovensko síce dobiehalo Českú republiku aj v nákladoch práce, avšak výrazne pomalšie ako v produktivite práce.
Priemerné náklady práce na zamestnanca naďalej výraznejšie zaostávajú za Českou republikou – v roku 2012 o takmer 13 percent (podľa odhadov EK). V porovnaní s Českou republikou sa nožnice medzi produktivitou a nákladmi práce otvorili najmä na prelome tisícročí, avšak aj v posledných „pokrízových“ rokoch došlo na Slovensku k postupnej korekcii krízového roku a mzdy rástli výrazne pomalšie ako produktivita práce, v Českej republike naopak aj v rokoch po kríze rast miezd predbiehal rast produktivity práce.
Cenou za udržanie medzinárodnej konkurencieschopnosti na Slovensku bol pomalší rast miezd, ktorý sa pravdepodobne prejavil aj na pomalšom raste spotreby domácnosti ako zložky domáceho dopytu. Závislosť Slovenska od zahraničného dopytu sa v priebehu posledných 20 rokov výrazne zvýšila – otvorenosť slovenskej ekonomiky (meraná ako súčet exportov a importov k HDP) vzrástla zo 117 percent v roku 1993 na 186 percent v roku 2012, pričom Slovensko v súčasnosti patrí medzi najotvorenejšie ekonomiky sveta.