
Kontroverzný populista
Práve Tsiprasova ľavicová koalícia Syriza by podľa posledných prieskumov voľby vyhrala so ziskom vyše 30 percent. Tsipras využíva posledné dni pred voľbami na mítingy po celej krajine. Snaží sa presvedčiť voličov, aby podporili jeho protiúspornú rétoriku. „Hovoríme jazykom nádeje tam, kde iní hovoria jazykom strachu,“ prihováral sa včera Grékom v Aténach.
V prípade víťazstva svojim voličom sľubuje, že Grécko odstúpi od zahraničnej finančnej pomoci a prestane plniť záväzky EÚ a Medzinárodného menového fondu. To by však podľa odborníkov znamenalo bankrot krajiny a možný návrat k drachme. Ak totiž zostaví vládu Tsiprasova ľavica, pravdepodobne sa odkloní od predstáv Bruselu. Gréckemu ľudu sľubuje udržať strategické podniky pod kontrolou, znížiť DPH pre zadlžené domácnosti a ukončiť ďalšie zmenšovanie platov a penzií.
Tsipras tak prináša pre Grékov unavených krízou novú alternatívu voči doteraz vládnucim stranám. Tie sú poznačené korupčnými škandálmi, kolapsom bankového systému a protikrízovými opatreniami, ktoré zaviedli Grékov do súčasnej ekonomickej situácie. „Neúnosné škrty postupne otvorili ľuďom oči a umožnili im pochopiť, že neboli pre našu krajinu dobré. Grécko sa snaží zo všetkých síl zachrániť, no nevidíme riešenie. Preto Gréci volia ľavicu,“ povedal pre HN grécky študent Jorgos Elissaios.
Úsilie radikálnej ľavice sa odráža na raketovom postupe z pozície okrajovej strany až po favorita na zostavovanie novej vlády. Od nerozhodných májových volieb išli jej preferencie prudko hore, posledné prieskumy hovoria až o 31-percentnej podpore u voličov, čo je takmer dvojnásobne viac oproti májovým voľbám. Syriza by tak predbehla aj doterajšieho lídra – konzervatívnu Novú demokraciu. „Gréci prichádzajú o svoju existenciu, preto sa prirodzene prikláňajú k populistickým názorom ľavice. To je história politiky, ako dokážu demagógovia v čase krízy nalákať ľudí na svoje inak nereálne sľuby,“ povedal pre HN politológ Samuel Abrahám.
Upokojovanie Európy
Tsipras sa však snaží upokojovať aj úniu. Pred tromi týždňami sa vydal na turné po Európe, aby jej lídrov presviedčal o zotrvaní Grécka v eurozóne a spoločnom vyriešení dlhovej krízy. Dôveru Bruselu a eurozóny si napriek tomu nezískal. „Ak je Syriza na prvom mieste, mala by mať Európa veľký strach. Môžeme očakávať, že to prinesie chaos na medzinárodných finančných trhoch,“ povedal pre britský denník Guardian profesor Kevin Featherstone z London School of Economics.
Grécko sa vyhlo bankrotu vďaka druhému programu finančnej pomoci, ktorý Aténam poskytli Európska únia a Medzinárodný menový fond. Prvý balík pomoci vo výške 110 miliárd eur Grécko získalo už v roku 2010, druhý program v objeme 130 miliárd eur krajine schválili tento rok. Podmienkou čerpania zahraničných núdzových úverov sú však rozsiahle úsporné opatrenia vrátane zníženia miezd a dôchodkov i zvýšenia daní.
