28.03.2012, 00:00

Tvrdý odkaz Európe: Zachráni vás iba bilión

Prvý muž OECD Angel Gurría (na snímke) žiada ďalšie stovky miliárd eur.

Šéf OECD Angel Gurría. Foto: TASR/AP
Zdroj: TASR/AP

Šéf OECD Angel Gurría. Foto: TASR/AP
Zdroj: TASR/AP
Koniec krízy je v nedohľadne a účet za záchranu eurozóny sa musí preto nevyhnutne zvýšiť. Taký je jednoznačný odkaz Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), ktorá žiada zvýšenie Európskeho stabilizačného mechanizmu (tzv. trvalý euroval) z plánovaných 500 miliárd eur o dvojnásobok. „Je potrebné, aby ministri financií eurozóny, ktorí sa majú stretnúť tento týždeň, zvýšili palebnú silu stabilizačného fondu aspoň na jeden bilión eur,“ vyhlásil včera generálny tajomník organizácie Angel Gurría.

Ak nie, tak príde recesia
Gurría takto reagoval na nový, len 0,2-percentný výhľad rastu pre eurozónu v tomto roku. Podľa neho by bez stopnutia dlhovej nákazy mohla eurozóna padnúť priamo do recesie. Viac peňazí na eurovalovom účte by tak malo udržať trhy v pokoji, čo by zaručilo čas na reformy a naštartovanie ekonomík.

Ďalšie zvýšenie trvalého eurovalu, ktorý má vzniknúť toto leto, musí zaujímať aj Slovákov. Celkovo by ich to mohlo stáť až 13 miliárd eur na zárukách v prípade, ak sa tento záchranný systém spojí so súčasným dočasným eurovalom. To je práve jedna z možností, ako dosiahnuť bilión eur v jednom záchrannom balíku pre problémové krajiny eurozóny.

Slovensko zatiaľ vyčkáva
Rozhodnúť o konečnom postupe by mali ministri financií koncom tohto týždňa, postoj Slovenska je zatiaľ nejasný. „Stretnutia ministrov financií bývajú za zatvorenými dverami, preto by nebolo korektné komentovať ich vopred,“ reagoval hovorca rezortu financií Martin Jaroš. Budúci premiér Robert Fico však debaty o spojení oboch valov pripustil už minulý týždeň v rozhovore pre agentúru Reuters.
Návrh Gurríu vnímajú s pochopením aj niektorí odborníci. „Zadlžené štáty reálne potrebujú čas na reformy,“ konštatoval prognostik Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž.

Baláž však upozorňuje, že na stabilizácii situácie sa doteraz podieľala najmä Európska centrálna banka. Na konci roka a vo februári totiž požičala európskym bankám spolu na tri roky vyše bilióna eur.

Preto niektorí analytici spochybňujú, či by malo zvýšenie eurovalu aj reálne dosahy bez zásahov frankfurtských bankárov. „Schválenie trvalého eurovalu nepomohlo obnoviť dôveru investorov v dlhy veľkých krajín, práve, naopak, výnosy z ich dlhopisov po jeho odobrení rástli ešte viac a situáciu vyriešila až ECB a nie euroval,“ vysvetlil analytik XTB Kamil Boros.

Podľa guvernéra Národnej banky Slovenska Jozefa Makúcha však podobné mimoriadne opatrenia zrejme v najbližšom čase už trhy nemôžu očakávať. „Pokiaľ sa situácia bude vyvíjať tak ako sa vyvíja, nebude na to naozaj žiaden dôvod.“

Napriek tomu môže byť euroval zvýšený už tento týždeň, a to cez spojenie s jeho predchodcom, dočasným valom. Prvou možnosťou je spojenie trvalého eurovalu, do ktorého by sa preklopili už dané pôžičky Grécku, Írku a Portugalsku približne za 200 miliárd. V druhom prípade by sa zas preklopilo okrem už poskytnutých úverov do trvalého eurovalu aj zatiaľ nevyčerpaných 240 miliárd z jeho predchodcu, avšak len do polovice roku 2013. Vtedy má totiž skončiť dočasný euroval. Celkovo by tak mali európski politici necelý rok a pol možnosť vyčerpať ešte 740 miliárd eur. Poslednou možnosťou je, že 740 miliárd eur mohli európske krajiny minúť aj po skončení dočasného eurovalu. Podľa odborníkov sa ako realistická zatiaľ javí prvá možnosť. „Zrejme by s tým súhlasilo aj Nemecko,“ povedal analytik Trim Broker Peter Greguš.