Rakúsko, Slovinsko, Slovensko a Holandsko chcú podobné záruky, aké si pred pár dňami vymohli Fínsko. Ak ich nedostanú, nemuseli by prispieť k novému úveru za 109 miliárd eur, na ktorom sa eurozóna dohodla v júli. Časť ďalších členov eurozóny je ale týmito požiadavkami znepokojená, považuje to za odklon od spoločnej politiky.
Záruky pre všetkých
"Nepredpokladám, že by mohlo byť riešením, že niektoré krajiny kolaterál mať budú a iné nie. My sme nežiadali kolaterál len pre seba. Hovorili sme za Slovensko, ale považujem za neakceptovateľné pre ktorúkoľvek krajinu, aby kolaterál nemala, ak iné krajiny kolaterál majú," zdôraznil Mikloš.
Požiadavka záruk za úver je podľa neho úplne prirodzená a nemal by s ňou mať problém ani dlžník. Zároveň pripustil, že treba ešte doriešiť technické detaily tohto modelu. "Sú tam problémy technické, problémy dostatočného objemu majetku, ktorý sa dá kolateralizovať, ale čo sa týka vôle, tak tá by tam mala byť na oboch stranách," dodal Mikloš.
Predražená záchrana
Podľa premiérky Ivety Radičovej (SDKÚ-DS) na riešení konkrétnej formy záruk pracuje pracovná skupina, v ktorej je Fínsko zastúpené a slovenskí predstavitelia sú o jej činnosti priebežne informovaní. "To nebolo tak, že si Fíni dohadovali kolaterál," zdôraznila šéfka slovenskej exekutívy.
Požiadavky spomínaných členov eurozóny by ale podľa agentúry AP mohli spôsobiť, že náklady na záchranu Grécka budú vyššie, než s akými eurozóna pôvodne počítala. Ak má totiž Grécko požadovaný kolaterál poskytnúť, bude potrebovať ďalšie peniaze, ktoré teraz nemá. Navyše to môže spomaliť úsilie Grécka znižovať zadlženosť.
Spomínané tri krajiny svoju požiadavku vzniesli po tom, čo Atény v utorok kývli na požiadavku Helsínk a súhlasili, že na fínsky štátny účet vložia milióny eur ako záruku za tú časť úveru, ktorú Grécku poskytne Fínsko. Čiastka by eventuálne mohla vyniesť dostatočný úrok na to, aby bol príspevok Fínska k druhému záchrannému úveru pre Grécko plne zaistený.
Atény sa snažili rozkol upokojiť a odkázali, že dohoda o zárukách ešte bude vyžadovať súhlas všetkých členov eurozóny. "Plán financovania, na ktorom sme sa dohodli v rámci rokovaní s fínskymi predstaviteľmi, podlieha schváleniu zvyšnými členmi eurozóny," poznamenal grécky minister financií Evangelos Venizelos.
Odmena za skeptikov
Proeurópska fínska vláda sa začala domáhať záruk za úver v reakcii na rastúcu popularitu nacionalistickej strany Praví Fíni, ktorá vďaka svojmu nekompromisnému postoju proti zachraňovaní zadlžených krajín získala body v nedávnych voľbách.
"Tá správa ostatným krajinám hovorí, že keď máte hlas euroskeptikov, ešte za to dostanete odmenu," poznamenal šéf bruselského koncepčného centra Open Europe Pieter Cleppe. Požiadavka na záruky za úver, ktorú vzniesli Fíni, je totiž súčasťou dohody z 21. júla. Ten deň sa konal summit eurozóny, na ktorom sa druhý záchranný úver pre Grécko dohodol.
Aj keby spomínaných päť krajín svoje požiadavky presadilo, celkový objem peňazí by zrejme nebol tak veľký, aby bola pomoc Grécku ohrozená. Zrejme by sa tým však celá záchrana predražila. Grécko má už teraz čo robiť, aby dalo dohromady peniaze na obsluhu dlhu. Výnosy gréckych dlhopisov totiž kvôli problémom krajiny vystúpili na také úrovne, ktoré sú dlhodobo neudržateľné.
Slovensko a Slovinsko, čo sú dve z najchudobnejších krajín eurozóny, sa proti pomoci zadlženým krajinám ohradzujú už dlho. Ľudia v krajinách ako je Grécko alebo Írsko totiž v priemere zarábajú viac než Slováci a Slovinci. Slovensko odmietlo prispieť k pomoci Grécku už v rámci prvého záchranného úveru, prispieva však do európskeho fondu finančnej stability (EFSF). Práve z neho sa bude financovať väčšina pomoci v rámci druhého úveru.