Považujete tlačenie peňazí zo strany Európskej centrálnej banky za nebezpečný krok?
Považujem to minimálne za nevhodný krok.
Prečo?
Myslím si, že centrálna banka by nemala vytvárať nové peniaze na to, aby uľahčovala financovanie deficitu krajín. To znamená, že keď politici potrebujú peniaze, tak by nemala nastupovať centrálna banka, ktorá ich dotlačí. Politici by si mali požičať na súkromných trhoch. A keď to nedokážu, mali by začať šetriť a robiť reformy.
Takže tlačenie peňazí uľahčuje situáciu len politikom?
Áno, tí tým pádom nemusia prijímať také radikálne šetriace opatrenia.
Prečo sú však banky také nepoučiteľné, keďže minulosť svedčí o tom, že tlačenie peňazí je vždy vysoko rizikový krok?
Lebo napriek tomu, že sa centrálne banky tvária, aké sú nezávislé, sú úzko prepojené so štátnou mocou a s politikmi, a pre politikov je to tá najľahšia cesta, ako riešiť situáciu, do ktorej sa dostali.
Politici sa neboja dlhodobých dôsledkov?
Politici sú ako deti, neboja sa ničoho z dlhodobého horizontu. Vždy prijímajú krátkodobé rozhodnutia – teda také, ktoré neohrozia ich pôsobenie najbližšie dva či štyri roky. A tlačenie peňazí presne zapadá do takéhoto uvažovania.
Čo to môže pre obyčajného človeka znamenať, že sa európska centrálna banka rozhodla tlačiť peniaze?
Hrozí rast cien. To, že ceny zatiaľ výrazne nestúpajú, súvisí s tým, že firmy si na druhej strane nechcú príliš požičiavať, takže lebo sa boja budúcnosti, vysokých daní... Inak povedané, kým sa nepodarí rozbehnúť ekonomiku, hrozba rastu cien nie je taká významná. Ak však politici budú naďalej hľadať riešenie cez tlačenie peňazí, v dlhodobom a strednodobom horizonte hrozí vyššia inflácia.
Viac ako dve percentá?
Áno, možno päť, možno desať percent.
Katastrofický scenár, ktorý sa mnohokrát vyskytol v minulosti, teda nehrozí?
Môže sa naplniť aj ten - ak ľudia stratia dôveru v menu, v konzervatívnosť centrálnej banky – v takom prípade hrozí aj väčšia cválajúca inflácia. To sa však nedá predpovedať. Nie je to ten najpravdepodobnejší scenár, ale nemôžeme ho úplne vylúčiť.
V minulosti však inflácia nastupovala pomerne krátko nato, ako sa začali tlačiť peniaze. V čom je situácia odlišná?Hyperinfláciu nemožno vylúčiť ani v prípade eura. Akurát v prípade meny, ktorú používa tak veľa ľudí, ten proces znehodnotenia trvá výrazne dlhšie. Čím väčšia krajina, tým dlhšie trvá, kým ľudia stratia v danú menu dôveru. Euro teda nemožno porovnávať s rýchlou infláciou zimbabského doláru, alebo marky za Weimarskej republiky, to boli podstatne menšie meny. Ale podstata zostáva rovnaká.
Vy viete o prípadoch, kedy by vykrývanie štátnych dlhov tlačením peňazí malo dlhodobo pozitívny efekt? Aj pre bežných ľudí, pravdaže.
No, finančná represia pri kombinácii tlačenia nových peňazí pri vyššej inflácii už vyriešila zadlženie vyspelých krajín v minulosti. Avšak vyriešila v takom zmysle, že to zaplatili ľudia - nie cez dane, ale cez znižovanie hodnoty svojich úspor a pokles reálnej kúpnej sily ich miezd.
Ako by sa dali tieto problémy vyriešiť bez toho, aby museli bežní ľudia dotovať krajinu?
Konečne sa začať prikrývať perinou, na akú máme. Okresať verejné výdavky a deregulovať rôzne oblasti podnikania a zamestnávanie aby sme pomohli ekonomickému rastu. Zreálniť sociálnu politiku, teda napríklad prestať sľubovať ľuďom dôchodky, ktoré im nedokážeme zaplatiť.