10.01.2013, 13:40

Náš dlh skupuje zahraničie. Investori nám veria

Neistota v eurozóne Slovensku pomáha. Naše dlhopisy sú pre investorov istotou.

Minister financií Peter Kažimír. Snímka:HN/Pavol Funtál

Slovenský štátny dlh je pre zahraničných investorov čoraz atraktívnejší. Podľa analýzy Poštovej banky sa ich podiel na našom dlhu za posledné tri roky strojnásobil.

Z dlhopisov, ktoré sú obchodované na domácom slovenskom trhu, vlastnili na konci roka 2012 zahraniční investori až 30 percent. Zahraniční investori však vlastnia aj prevažnú časť slovenských dlhopisov obchodovaných v zahraničí. Celkový podiel našich dlhopisov vlastnených nerezidentmi je preto ešte o niečo vyšší a odhaduje sa na úrovni cca 40 percent.

Slovensko má z pohľadu financovania za sebou úspešný rok. Turbulencie na dlhopisových trhoch sa po krokoch ECB na konci roka upokojili a Slovensko si tak dokázalo požičať lacnejšie. Úvod roka tomu nenaznačoval, keď sa začiatkom roka 2012 nervozita na finačných trhoch spojená s dlhovou krízou premietla aj do rastu nákladov na financovanie nášho štátu.

Podľa analýzy Poštovej banky si naša krajina ešte v januári požičiavala peniaze na 5 rokov pri priemernom výnose 4,7 percenta, no už v septembri požadovali investori od Slovenska za rovnakú pôžičku len 1,8 percenta. Podľa výpočtov rezortu financií ušetril minulý rok štát na hotovostnom princípe v rozpočte štátneho dlhu približne 120 miliónov eur, čo predstavuje deväť percent rozpočtu.

O slovenské dlhopisy je momentálne vyšší záujem, pretože ponúkajú zaujímavý pomer rizika k výnosu. Podľa analytika Stanislava Pánisa z J&T Banky za to vďačíme politickej stabilite, na európske pomery nadpriemernému rastu či jasnej deklarácii vlády konsolidovať verejné financie. Slovensko sa môže pochváliť s verejným dlhom, ktorý je výrazne pod priemerom EÚ a eurozóny. Zadlženie a finančné zdravie domácností a korporácií nevzbudzuje obavy a to isté sa dá povedať aj o bankách. "Neexistujú teda obavy, že by štát musel z verejných financií niečo zachraňovať a teda nevznikajú ani obavy o jeho solventnosť." dodáva Pánis.

Slovensku pomohla najmä pomoc potápajúcemu sa Grécku, ochota šéfa ECB Maria Dragiho urobiť pre zachovanie eura takmer čokoľvek a tiež sľuby politikov. Zo zlepšenej nálady na trhoch ťažilo počas druhého polroka aj Slovensko. Štát dokázal za výhodných podmienok nielen prefinancovať splatný dlh, ale sa aj predzásobiť do aktuálneho roka 2013.

Dopyt po bezpečných dlhopisoch je podľa analytika Trim Broker Ronalda Ižipa taký silný, že napríklad nemecké či švajčiarske dlhopisy sa obchodujú so záporným výnosom. Boli sme svedkami toho, že investori boli ochotní Nemecku za bezpečné uloženie svojej investície zaplatiť. "Z toho pohľadu je výnos na slovenských dlhopisoch vysoký, avšak ak Slovensko udrží svoj dlh pod kontrolou, náš výnos zostane okolo súčasných pozícií," dodáva Ižip.

Podľa analytika INESS Juraja Karpiša treba mať však na pamäti, že napríklad Česká republika,  ktorá nie je v eurozóne, si požičiava za výrazne nižšie úroky ako my.

Slovenský štátny dlh je momentálne takmer úplne krytý emitovanými cennými papiermi, podiel vládnych úverov a ďalších zložiek kryjúcich dlh je na úrovni len približne 5 percent.

Podľa Ižipa má v rukách budúcnosť slovenských dlhopisov minister financií Peter Kažimír. Jeho zlyhanie by mohlo odštartovať proces približovania sa k výnosom krajín periférie.