19.02.2013, 12:06

Banková únia je pomýlená, myslí si Švédsko

Štáty musia mať podľa Švédska možnosť regulovať svoj finančný sektor po svojom.

Švédska vlajka

Švédsko, domov najbezpečnejších bánk Európy. Práve od tejto krajiny by sa eurozóna pripravujúca bankovú úniu mohla učiť. Štokholm však prekvapujúco zasiahol do debaty a tvrdí, že kontinent sa vyhne ďalšej finančnej kríze len ak bude ignorovať hlasy volajúce po harmonizovaných pravidlách. Kľúčom k úspechu je, že každá krajina bude bankový sektor regulovať po svojom, pretože ona ho pozná najlepšie a vie aj odhadnúť jeho skryté riziká. Tému si všimla agentúra Bloomberg.

Štokholmský úrad na dohľad nad finančnými záležitosťami požaduje od tamojších bánk dokonca ešte prísnejšie podmienky ako v súčasnosti diskutované pravidlá Basel III. Tvrdí, že súčasný vývoj v súvislosti s bankovým dohľadom neberie do úvahy lekciu, ktorú svet zažil v súvislosti s finančnou krízou.

Švédska vlajka

„Bolo by to hlúpe, keby sme v každej krajine uplatnili rovnaké pravidlá,“ vyhlásil riaditeľ úradu Martin Andersson. „Nepopieram, že isté minimálne podmienky by mali platiť všade, ale jednotlivé štáty musia mať možnosť upraviť si pravidlá tak, ako považujú za vhodné. Inak znegujeme všetky skúsenosti, ktoré sme za posledné roky zažili,“ myslí si.

Švédske banky totiž čelia iným rizikám ako ich náprotivky v iných štátoch Európy. Práve preto by krajina mala mať možnosť upraviť si dohľad nad nimi podľa ľubovôle, Švédsky pohľad dostal obrovskú podporu aj európskom bankovom centre – Veľkej Briánii.

„Jednotlivé krajiny jednoducho musia mať práva regulovať po svojom,“ vyhlásil šéf britského Úradu pre dohľad nad finančnými službami Adair Turner. Čím väčší je bankový sektor danej krajiny, tým väčším rizikám čelí, a tým urgentnejšia je potreba, aby štáty o jeho regulácii rozhodovali sami, myslí si.

Švédsko, ktoré stojí mimo eurozóny, to už robí. Najväčšie banky krajiny, Nordea, Swesdbank AB a SEB AB si každoročne musia odkladať 10 percet svojich aktív Tier 1. Pravidlá sa ešte sprísnia – v roku 2015 to už bude 12 percent. Pravidlá Basel pritom hovoria len o 7-percentnom minime, ktoré začne platiť od roku 2019.

„Švédske domácnosti sú najzadlženejšie na kontinente a už len z toho dôvodu si nemôžeme dovoliť, aby sa bankový sektor dostal spod kontorly,“ vyhlásil Andersson. „Ak by sa to stalo, musíme mať možnosť zasiahnuť.“

Švédska 500 miliardová ekonomika tento rok porastie podľa odhadov centrálnej banky o 1,2 percenta. To kontrastuje s asi 0,3 percentným prepodom 17-členného bloku eurozóny.

Súvisiace články