Bratislava stále žije diskusiou o budúcnosti eurozóny. Tatra Summit organizovaný slovenským think-tankom Center for European Affairs s podporou bruselského Bruegelu a slovenského ministerstva financií pokračoval debatou o európskom bankovom sektore. HN sú mediálnym partnerom eventu.
Na začiatku finančnej krízy stáli problémy s financovaním štátnych dlhov, myslí si Gianluca Salford z londýnskej banky J.P. Morgan, ktorý má na starosti trh s dlhopismi európskymi dlhopismi. To sa však už zmenilo – práve vďaka Európskej centrálnej banke.
Kríza má dve dimenzie – problémy v oblasti regulácie a reforiem a finančnú stránku, mysli si Jozef Prokeš z londýnskej BlackRock. Potvrdzuje, že sa súčasné upokojenie na trhu môže najmä ohlásenie programu OMT zo strany Európskej centrálnej banky. Kľúčové je podľa neho zabezpečiť, aby sa vlády mohli dostať k pôžičkám za udržateľné úroky, teda sústrediť sa na „veriteľov poslednej inštancie“.
Vyššie spready dlhopisov európskych krajín sú podľa neho pozitívne, pretože nútia vlády v problémových ekonomikách prijímať reformy. Práve pokračovanie v reformách je podľa neho nevyhnutné, aby sa eurozóna z krízy vynorila posilnená.
Európa si musí plniť „domáce úlohy“, a dodržiavať dohodnuté časové horizonty, napríklad rok 2014 v súvislosti so spoločným bankovým dohľadom. „V tej sekunde, ako začneme za plánmi zaostávať, sa nás trhy začnú opäť pýtať, ako chceme túto situáciu vyriešiť,“ tvrdí Prokeš.
Salford ostáva však optimistický. „Európsky bankový sektor sa úspešne očisťuje, a to platí aj o juhoeurópskych krajinách ako Taliansko a Španielsko.“ Práve tieto krajiny podľa neho dokazujú, že reformy trhy upokojujú. J.P. Morgan preto predpokladá, že spready európskych dlhopisov sa budú zmenšovať.
„Potrebujeme viac Európy, nie menej,“ myslí si František Szulényi z Národnej banky Slovenska. „Pred vypuknutím krízy sme mali len monetárnu úniu, ostatné oblasti boli len málo ošetrené, alebo dokonca vôbec“. Únia podľa neho musí stáť na štyroch pilieroch – okrem menovej únie to musí byť ešte únia banková, hospodárska a nakoniec politická. Takisto vyzdvihol program OMT, teda skupovanie štátnych dlhopisov na sekundárnom trhu zo strany Európskej centrálnej banky, ak o to krajina oficiálne požiada.
„Periférne krajiny opäť získavajú stratenú konkurencieschopnosť,“ myslí si Szulényi. Zopakoval varovanie, že únia je na dobrej ceste len dovtedy, kým vlády nestratia „reformný apetít“. „Vidím svetlo na konci tunela, len dúfam, že to nie sú reflektory prichádzajúceho vlaku.“
Reč padla aj na 500-miliardový Európsky stabilizačný mechanizmus. Hovoril o ňom Rolf Strauch z jeho predchodcu, „dočasného eurovalu“ EFSF. Záchranné programy, ktoré vytvorila únia, sú podľa neho efektívnym nástrojom, ako európskym krajinám pomôcť z najhoršieho, keď stratia prístup na kapitálové trhy. „Španielsko je toho jasným príkladom,“ myslí si. Únia tak vytvorila nástroje, ktoré sú štátom schopné pomôcť dokonca ešte predtým, ako sa ocitnú v tom najhoršom – a v tom sa líši od prístupu Medzinárodného menového fondu.
Euroval a Európska centrálna banka môžu navyše podľa neho zasiahnuť naraz – ich pôsobenie sa teda navzájom nevylučuje. Salford z J.P. Morgan pritom upozorňuje, že nie „celková palebná sila európskej bazuky“ je rozhodujúca, trhy upokojuje už len prítomnosť takýchto nástrojov. Potvrdzuje to aj Prokeš. „Už len slovo neobmedzene vyvoláva veľkú dôveru,“ narážal na program OMT a slávny prejav Maria Draghiho, ktorým ho oficiálne predstavil. „Kľúče k vyriešeniu krízy v rukách drží práve Európska centrálna banka“.