31.12.2012, 11:20

Pád USA z fiškálneho útesu nemusí byť katastrofa

USA majú pár hodín na dohodu. Pád z fiškálneho však útesu nemusí znamenať katastrofu.

Vlajka USA. Snímka: Reuters
Zdroj: Reuters

Spojené štáty sú už len krôčik od pádu z fiškálneho útesu. Dnes v noci stroskotali rokovania rokovania prezidenta Baracka Obamu s republikánmi. Nezhody politikov môžu poslať najsilnejšiu ekonomiku sveta do recesie, zvýšiť dane o stovky milónov dolárov a pripraviť o prácu desiatky tisíc ľudí.

Prípadný neúspech dohody a následný nástup výdavkových škrtov môžu podľa Milana Vaníčka z J&T Banky splniť svoju funkciu a postupne stabilizovať krajinu, tak ako bolo zamýšľané pri tvorbe týchto opatrení. "Pravdou je však to, že krajina je vystavená riziku obmedzenia fiškálnej politiky s potenciálnym výraznejšie negatívnym vplyvom na hospodársky výkon," dodáva Vaníček.


Vlajka USA. Snímka: Reuters
Zdroj: Reuters

Politici majú dnes podvečer poslednú šancu na záchranu Spojených štátov. Obama už počas víkendu zvýšil tlak na republikánov, aby ich pritlačil ku kompromisnej dohode. Ale bezvýsledne. V televízii NBC dokonca obvinil republikánov zo súčasnej situácie a dodal, že ich hlavným cieľom je ochrana daňových úľav pre bohatých. Podľa Obamu republikáni jeho ponuky vždy odmietli, aj napriek tomu, že boli také výhodné, že viacerých demokratov vyslovene naštvali.

Podľa Kamila Borosa z X-Trade Brokers nie je dnešok až takým kľúčovým dňom, ako sa prezentuje. "Niektoré opatrenia síce vstúpia do platnosti od nového roka, väčšinu je však možné na určitú dobu oddialiť," vysvetľuje. Vyššie dane a odvody budú podľa Borosa zrážané až pri prvých výplatách, čo samo o sebe dáva niekoľko dní času. Podobne je možné na určitý čas odsunúť aj niektoré automatické úsporné opatrenia.

Ak sa Kongresu dnes nepodarí dohodnúť, automaticky nastúpia do platnosti rozsiahle výdavkové škrty štátu a zvyšovanie daní. Práve zvyšovanie daní, ktoré nastane v dôsledku vypršania daňových úľav zavedených ešte za éry prezidenta Georgea W. Busha, bude predstavovať hlavnú časť reštrikčného balíka za 600 miliárd dolárov. Priemerný Američan by tak štátu odviedol ročne o takmer 3500 dolárov viac. Zvyšovanie daní sa dotkne takmer 90 percent Američanov a podľa ekonómov na to naviac doplatí stredná trieda. Ušetrení zostanú len tí najchudobnejší.

Reálny dopad na ekonomiku z pohľadu vyšších daní bude mať pád z fiškálneho útesu podľa makléra Pavla Mokoša z Patrie Direct vo chvíli, keď daňoví poplatníci definitívne uveria, že ich daňové úľavy nebudú predĺžené. "V tej chvíli začnú reálne prispôsobovať aj svoje hospodárske rozhodovanie, obmedzovať spotrebu a pod. Táto chvíľa zrejme nenastane hneď počas prvého alebo druhého týždňa v roku, pretože to ešte bude naďalej existovať vysoká šanca na to, že fiškálny útes bude vyriešený," uviedol Mokoš.

Ak sa nakoniec Kongres dohodne neskôr, môže rozhodnúť, že daňové či rozpočtové opatrenia budú platiť spätne.