Bolo to od 1. apríla 1993 na Burze cenných papierov v Prahe, Burze cenných papierov v Bratislave (BCPB), RM-Systéme Slovakia a RM Systéme ČR. RM-S v oboch krajinách boli mimoburzové trhy s cennými papiermi, kde občania, ale aj maklérske firmy mohli priamo predávať a nakupovať cenné papiere. Na Slovensku vznikla Bratislavská opčná burza (BOB). Pretože na Slovensku existovali hneď tri trhy s cennými papiermi vznikali príležitosti zarobiť na trhu, ale aj ako „obtiahnuť“ o peniaze neinformovaných občanov. Ako sa to robilo?
Kupón ku kupónu, budú kapce
Určitý čas sa dalo zarábať na cenových rozdieloch medzi cenami na RMS, BCPB a BOB. Veľké cenové rozdiely dosahovali zberači cenných papierov po obciach a menších mestečkách. Cez pracovný týždeň, alebo počas víkendov si skupina „šikovných“ ľudí najala kanceláriu v miestnom rozhlase vyhlásili reklamný slogan typu „Vykupujeme akcie, čistíme perie“. Kupovalo so za čo najmenej a predávalo za čo najviac. Umožňoval to priamy prevod akcií z účtu na účet zo Strediska cenných papierov SR a operácia na BCPB alebo RM-.S bez finančného protiplnenia. Akcie sa previedli, bez prevodu peňazí. Vykupovači platili hneď a ako sa vraví na drevo. Po skončení kupónovej privatizácie sa objavilo slovo tunelovanie. Išlo o prevod aktív z podniku, alebo investičného privatizačného fondu. Pozrime sa na niekoľko základných modelov tunelovania. Hoci sa prvá vlna kupónovej privatizácie skončila, tieto „technológie“ sa používajú aj dnes, napríklad pri nákupe tovarov s služieb pre štátne podniku.
Pripomeňme si, prečo sa na trhu presadili fondy. Mnohé z nich v rámci reklamnej kampane sľúbili, že po skončení prvej vlny kupónovej privatizácie vyplatia pedve stanovené sumy – 10 000 Kčs (Harvardská investičná spoločnosť), 12 000 Kčs (VÚB Kupón), 20 000 Kčs PSIPS. Pre ľudí neznalých finančného trhu bolo z hľadiska psychológie istejšie počítať s prísľubom finančnej hotovosti v budúcnosti, ako tým, že by sa mali zaoberať vývojom cien akcií na burze, nehovoriac už o chodení na valné zhromaždenia firiem, alebo fondov. Po skončení prvej vlny kupónovej privatizácie investičné fondy zvýšili svoje základné imanie tak, že získané akcie podnikov vložili od základného imania podnikov. Následne vydali akcie pre DIK-ov. Vydávali ich 10 alebo 20 kusov za všetkých 1 000 investovaných bodov.
Od tunelu k vývaru
Ako prvý popíšme model asset stripping pre prípad podniku. Predstavme si, že existuje podnik A. Bol privatizovaný v prvej vlne. Potrebuje tovar, ktorý vyrába podnik C a predáva za cenu 100. Podnik A nekúpi tovar priamo, ale od podniku B. Podnik B kúpi tovar od podniku C za 200. Suma 100, ktorá sa vytvorí cestou cez tunel v podniku C, sa označuje slovom vývar. Analogická schéma sa dá požiť pri predaji tovarov, alebo služieb firmy A cez tunel v podniku B až po konečného zákazníka, teda firmu C. Treba povedať, že obchodujúcu firmu väčšinou zakladali tí akcionári, ktorý skoncentrovali v podniku také množstvo cenných papierov, ktoré im umožňovalo obsadiť miesta v predstavenstve a v dozornej rady, vymeniť riaditeľ a mať vplyv na obchody firmy A.
Ako druhý popíšme model asset stripping pre prípad investičného privatizačného fondu. Predstavme si, že existuje investičný fond A, ktorý je vlastníkom akcií firmy D, ktorá je tovarom, ktorý môže fond predávať. Existuje záujemca o kúpu akcií C. Akcie majú hodnotu 200. Najprv sa predajú firmy B, ktorou môže byť akýkoľvek subjekt za 100 a až následne sa predajú z firmy B konečnému záujemcovi, firme C.
Ake tretí požijeme prípad asset stripping pre prípad investičného privatizačného fondu s využitím firmy registrovanej v daňovom raji. Predstavme si, že máme investičný privatizačný fond IPF Kupón založený Bankou. Požičiame si napríklad 500 mil. Sk. Na úver toľko akcií, že vymeníme predstavenstvo a zrušíme zmluvu o správe so správcovskou spoločnosťou Banka Invest. Tú kúpime od banky za cenu menovitej hodnoty akcií, napríklad za 100 mil. Čistá hodnota aktív v spoločnosti je tri razy väčšia, teda mil. Sk. To znamená, že na účtoch je len v hotovosti 300. Stačí si na jeden deň zarobíme a máme 200 mil. Za ne môžeme kúpiť kolky, ktoré podarujeme manažmentu banky. Venujeme mu 100 mil. Sk. Ďalšími 100 mil. Sk môžeme okamžite splatiť časť úveru. Na valnom zhromaždení IPF Kupón rozhodneme, že zmeníme sídlo fondu a premiestnime ho na Cyprus. Založíme firmu IFP International Ltd. Jej zriadenie bude stáť v registračnej firme 150 000 Sk. Právna kancelária nám dodá svojho riaditeľ, adresu, telefón a fax. Ako dôvod vyhlásime lepšie podmienky pre správu fondu. Na valnom zhromaždení vyhlásime fúziu IPF Kupón s IPF International. Do firmy IPF Inernational vložíme akcie z fondu za 7 mld. SK a do fondu vložíme podiely IPF International Ltd. v hodnote 100 000 Sk. Akcie podnikov za 7 mld. Sk predáme a používame na akékoľvek svoje potreby. V pokoji splatíme ďalších 400 mil. Sk a zostane nám 6, 5 mld. Sk. Za niekoľko mesiacov má hotovosť z ktorej sa dá vybudovať finančná a priemyselná skupina. V médiách začneme o sebe šíriť, že sme žralok, teda skupina mladých podnikateľov, ktorí všetko získali poctivou prácou. Všetky účtovné doklady IPF Kupón zmiznú za bieleho dňa a nikto nám nemôže nič dokázať.
Sliepky zniesli kupónové vajcia
Pre prípady „tunelovania“ sa využívali vo veľkom rozsahu firmy registrované v daňových rajoch. Najkrikľavejším prípadom bolo to, že jeden v českej republike prípad jedného fondu, do ktorého manažment nakúpil listinné akcie podniku Druběžárny Prušovice v hodnote vyše miliardy českých korún, pričom išlo o obyčajnú väčšiu kuraciu farmu, doslova kurník v hodnote niekoľkých 100 000 korún. Akcie predávala spoločnosť registrovaná v daňovom raji kam odišli peniaze Ministerstvo financií Českej republiku neuvidelo v transakcii nič podozrivého a povolilo ju.
Vladimír Bačišin
Panuerópska vysoká škola