27.03.2012, 13:30

Slovensko našlo vzor medzi krajinami eurozóny

Zatiaľ čo celú eurozónu trápia vysoké deficity a dlhy, Estónsko si odkladá na horšie časy.

Slovensko našlo vzor medzi krajinami eurozóny

Nová vláda Roberta Fica stojí pred náročnou úlohou postupne skresať rozpočtový deficit. Príklad by si mohla zobrať od najmladšieho člena eurozóny. Estónsko totiž za minulý rok dosiahlo rozpočtový prebytok na úrovni jedného percenta HDP z revidovaných 0,2 percenta v roku 2010. Tento údaj znamená, že najmenšia pobaltská krajina vybrala o takmer dvesto miliónov eur viac ako minula.


Estónsky premiér Andris Ansip v rozhovore s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou.

Cesta k úspechu
Za nezvyčajne úspešným hospodárením krajiny stojí viacero opatrení. Jedným z nich je to, že Estónsko pred vstupom do eurozóny muselo plniť prísne fiškálne kritériá. Krajina má tiež úplne odlišný systém v rozpočte ako západné ekonomiky. Rozdiely je vidieť ako na strane príjmov, tak aj na strane výdavkov. Podľa analytika Next Finance Martina Prokopa čerpá Estónsko svoje príjmy predovšetkým z nepriamych daní (DPH a spotrebné dane). Priame dane naopak zostávajú relatívne nízke. "Estónsko sa tak riadi tým pravidlom, že väčšie nepriame dane uškodia spotrebe menej ako vysoké priame dane. Táto úvaha je správna," povedal pre Finweb Prokop. Výhodou je podľa neho aj to, že krajiny, ktoré majú nízke zdanenie z prijmu, dosahujú v dlhodobom období nadpriemerný ekonomický rast.

Veľký rozdiel existuje aj vo výdavkoch. Estónsko zatiaľ podľa Prokopa nezaviedlo systém typického sociálneho štátu, ktorý funguje v západoeurópskych krajinách. "Sociálne výdavky Estónska voči HDP sú v porovnaní s Nemeckom, Francúzskom, ale aj Českom a Slovenskom podpriemerné. A práve prebytok sociálnych fondov je dôvodom, prečo celý štát dokáže hospodáriť s prebytkom," zhodnotil Prokop.

Vzor pre Slovensko
Ekonomickí experti dávajú Estónsko za vzor pre slovenskú ekonomiku. "Razantné smerovanie k vyrovnanému rozpočtu spolu s penzijnou reformou sú podľa našich prepočtov podmienkami dlhodobej stability verejných financií na Slovensku," povedal šéf INEKO Peter Goliaš. Podľa Martina Prokopa by sa malo Slovensko sústrediť hlavne na znižovanie sociálnych výdavkov. "Jasne sa ukázalo, že systém sociálneho štátu, tak ako je v mnohých krajinách nastavený, nemôže z dlhodobého pohľadu fungovať," dodal Prokop.

Ďalším dôvodom, prečo by sa Slovensko malo vydať estónskou cestou, sú extrémne vysoké náklady na obsluhu štátneho dlhu. "Len v roku 2012 Slovensko minie na obsluhu dlhu takmer dve percentá HDP, v Estónsku sa toto číslo blíži nule," povedal pre Finweb analytik X-Trade Brokers Kamil Boros. Len pre porovnanie, verejný dlh Slovenska sa šplhá k 45 percentám HDP, pričom zadlženie Estónska kleslo v minulom roku na šesť percent HDP krajiny.

You need to upgrade your Flash Player