11.06.2012, 00:00

Pád Grécka by nás stál stovky miliónov

Slovensko by zaplatilo v prípade krachu 700 miliónov eur, ďalšie straty by priniesla recesia.

Protesty v Grécku. Snímka: Reuters
Zdroj: Reuters

Slovensko už vie, koľko by stálo neúspešné zachraňovanie Grécka. Len v momente vyhlásenia bankrotu podľa výpočtov Inštitútu finančnej politiky zaplatí za záruky v eurovale 701 miliónov eur. Tým sa straty len začínajú. O ďalších 11 miliónov totiž prídeme na úrokoch, ktoré sme mali zinkasovať za samotnú pôžičku od Grékov. „To je však len časť nákladov. Omnoho väčšie by boli nepriame následky bankrotu. Ten by totiž s veľkou pravdepodobnosťou odštartoval recesiu,“ konštatoval analytik SAV Vladimír Baláž.

Vyhnutie sa recesii? Nemožné
Ako ďalej upozorňuje Baláž, prípadný prepad európskej ekonomiky po Grefaulte by Slovensko pocítilo ešte drastickejšie. „Ak by sa začala na Západe recesia a slovenská ekonomika by sa dostala do mínusu tri až štyri percentá, dosahy by boli oveľa vážnejšie,“ doplnil Baláž.

Podľa analytika XTB Kamila Borosa je takmer nemožné, aby sa eurozóna, teda aj Slovensko, recesii vyhla. „Je naivné myslieť si, že je možné zabrániť recesii zachraňovaním insolventných krajín. Nerovnováhy v ekonomike to totiž neodstráni, naopak prehĺbi a problém odsunie do budúcnosti.“

Protesty v Grécku. Snímka: Reuters
Zdroj: Reuters

Hoci bankrot Grécka sa zdá už hotovou záležitosťou, stále je otázne, či Atény aj vystúpia z menovej únie. Ak by napriek krachu Európska centrálna banka aj naďalej akceptovala grécke štátne papiere ako zábezpeku na pôžičky bankám, Atény by mohli zostať súčasťou eurozóny. „Všetky scenáre sú len otázkou politickej vôle a aj toto je jedna z možností,“ reagoval analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych analýz INESS Martin Vlachynský.

Odchod Grécka by bol precedensom
Ak by naozaj došlo ku Grexitu, bol by to podľa analytikov Inštitútu finančnej politiky nebezpečný precedens, keďže nedôvera trhov by sa zamerala aj na iné štáty eurozóny. V konečnom dôsledku by to mohlo viesť k odchodu aj iných krajín.

„Len čo by Grécko vystúpilo a následne by sa jeho ekonomika začala spamätávať, určite by o tom začali premýšľať aj iné krajiny, ktoré majú problém s konkurencieschopnosťou,“ dodáva Boros.

Medzi najčastejšie skloňovaných kandidátov na odchod sa okrem Grékov spomínajú aj Portugalci. Domino efekt by sa následne mohol preniesť aj na štvrtú najväčšiu ekonomiku eurozóny, Španielsko. Podľa Baláža však takýto scenár nie je úplne istý. „Španielska ekonomika je diverzifikovanejšia a rozvinutejšia. Na rozdiel od Grécka sú tu aj rozvinuté regióny.“
Aký bude konečný scenár sa uvidí až v polovici júla, keď prebehnú v Grécku voľby. Koľko záruk Slovenska v eurovale sa tak aj pretaví na reálne peniaze, sa tak začne kryštalizovať už o týždeň.