20.02.2013, 17:00

Šefčovič: Európa už podobnú krízu nezažije

Slovenský eurokomisár nešetril optimizmom. Únia sa podľa neho poučila.

Maroš Šefčovič. Foto: TASR/Michal Svítok
Zdroj: TASR/Michal Svítok

O tom, kedy skonči kríza v eurozóne, alebo o tom, aký vplyv majú škrty vo verejných financiách na hospodársky rast. Na tieto a podobné otázky sa snažil nájsť odpoveď Ivan Korčok z nášho stáleho zastúpenia pri Európskej únii spolu s eurokomisárom Marošom Šefčovičom, ktorý má na starosti medziinštitucionálne vzťahy. Debata bola súčasťou eventu Tatra Summit.

Kríza je podľa neho „najväčšia hrozba pre jednotu Európy za posledných šesťdesiat rokov“. Európa pritom ešte pred desiatimi rokmi patrila k najkonkurencieschopnejším ekonomikám sveta.

„Kvôli kríze sme už stratili sedemnásť hláv štátov alebo vlád,“ ilustroval politické napätie, ktoré zhoršenie hospodárstva prinieslo. Každá krajina sa podľa neho snažila krízu vyriešiť sama, pričom do úvahy nebrala ostatných partnerov a ani s nimi svoje kroky nekonzultovala.

Únia sa podľa neho spamätala až keď hrozil úplný rozpad bloku. Vtedy si všetkých 27 štátov uvedomilo, že proti kríze musia bojovať spoločne. „Únia sa spamätala v roku 2010,“ vyhlásil Šefčovič.

„Takáto miera intenzívnej spolupráce by bola pred krízou nemysliteľná,“ myslí si. Šefčovič spomenul prijatie fiškálneho kompaktu alebo vytvorenie eurovalu. „Nehovorím však, že kríza je už za nami,“ zdôraznil.

Situácia je však podľa neho oveľa lepšia ako pred rokmi. „Dnes už len málokto považuje koniec eura za naozaj reálnu možnosť,“ uviedol.

Spamätávanie sa hospodárstva je však stále veľmi krehké, pričom obrovským problémom ostáva nezamestnanosť. V tejto súvislosti pripomenul aj príklad Slovenska.

Šefčovič sa dotkol aj citlivej otázky politickej legitimity a demokratických princípov, najmä v čase, kedy je čoraz viac suverenity z národnej úrovne odovzdávaná na európsku úroveň. „Týmito otázkami sa budeme musieť v budúcnosti seriózne zaoberať,“ vyhlásil.

To však podľa neho neznamená, že Európa by mala prestať integrovať, práve naopak. Šefčovič zdôraznil potrebu vytvorenie bankovej únie. Únia však musí ísť ešte ďalej a cesta mieri k spoločným eurobondom.

Spomenul však aj potrebu zvýšenia konkurencieschopnosti a vyzdvihol výhody jednotného trhu, ktorý pomáha vytváraniu nových pracovných miest a hospodárskemu rastu. „Nebolo jednoduché udržať jednotný trh nedotknutý,“ vyhlásil pri tejto príležitosti. „Existovali totiž tendencie k jeho obmedzeniu v niektorých oblastiach.“

Šefčovič by nerád videl dvojrýchlostnú úniu, ktorá by „hrozila rozpadom kohézie“. Čo sa týka eurozóny, tá sa však musí integrovať rýchlejšie ako zvyšok bloku. Kríza však eurozónu podľa neho posilnila. „Kontinent so súčasnými nástrojmi a inštitúciami už podobnú krízu nezažije,“ odpovedal na vlastnú otázku, ako bude vyzerať kontinent o 50 rokov.

Únia sa podľa neho vyvinie vo "federáciu národných štátov", ktorá nebude podobná USA, pretože "jednotlivé štáty hovoria odlišnými jazykmi, majú odlišnú hostóriu a stále majú radi svoje vlajky. „Ak aj zabudneme, aké úspechy sme vďaka Európskej únii dosiahli, stále tu je Výbor Nobelovej ceny, ktorý nám to pripomenie,“ zakončil prejav.

Súvisiace články