Eurozóna sa síce ešte snaží zachrániť Grékov vyše stomiliardovou pôžičkou, ale v úspech tejto misie verí málokto. To, že Grécko sa rúti do bankrotu, dnes už nepopierajú politici ani ekonómovia. Ako však bude vyzerať dovolenkový raj na Peloponézskom polostrove, keď nastane obávaný bankrot? Scenár pádu Grécka načrtli pre Finweb štyria uznávaní ekonómovia.
| "Grécko by po prípadnom vyhlásení bankrotu ostalo bez finančných prostriedkov, čo by naznačovalo potrebu zmrazenia vkladov obyvateľstva a firiem v gréckych bankách (podobne ako Argentína). Výrazne by sa prehĺbili sociálne problémy, odchod zahraničných investorov, výpadok investícii, štát by nedokázal krátkodobo plniť svoje funkcie okrem tých základných. Hlavne v prípade Grécka, kde verejný sektor zohrával dôležitú funkciu v ekonomike by tieto dopady boli veľmi bolestivé." Viac čítajte tu
Valér Demjan, analytik Trim Broker
|
| "S analýzou vplyvu na ľudí musíme začať v Grécku. Krach Grécka by priniesol koniec gréckeho bankového sektora a koniec gréckych penzijných fondov. Tie sú totiž veľkým držiteľom gréckych štátnych dlhopisov. Ľudia by sa tak mohli rozlúčiť so svojimi úspory, ktoré majú v bankách alebo v penzijných fondoch. To by sa prejavilo vo financovaní spoločností. Nemôžu si požičať, nemôžu vyrábať a budú musieť prepúšťať. Dá sa tak očakávať veľká nezamestnanosť. Krach Grécka by postihol aj európske banky, ktoré sú veriteľmi gréckeho štátu. To znamená problémy pre európsky bankový sektor a teda aj pre európsky súkromný sektor. Opäť by sa to prejavilo vo vyššej nezamestnanosti a stratách úspor..." Viac čítajte tu
Markéta Šichtařová, riaditeľka spoločnosti Next Finance
|
| "Scenárov, čo sa udeje po gréckom bankrote je mnoho Ktorý z nich sa naplní bude záležať predovšetkým od politických rozhodnutí..." Viac čítajte tu
Kamil Boros, analytik X-Trade Brokers
|
|
"Bankrot krajiny prichádza, keď je neschopná úhrádzať splatné záväzky. Na rozdiel od firmy, aktíva krajiny vnútri jej hraníc sa nedajú ľahko prevziať a rozpredať za účelom uspokojenia veriteľov. Po bankrote preto väčšinou prichádza reštrukturalizácia dlhu formou dohody s veriteľmi o znížení ich pohľadávok. Zníženie zaťaženia krajiny dlhom vďaka bankrotu býva pre ekonomiku krajiny dobrou správou. Obyvatelia totiž nemusia platiť tak vysoké dane, ktoré z časti putujú veriteľom do zahraničia a zároveň neschopnosť ich politikov požičiavať si na krytie deficitov v zahraničí vedie často k síce nanútenej, no rozumnej fiškálnej politike. Bankroty krajín s vlastnou menou bývajú sprevádzané znehodnotením domácej meny, čím dôjde k vyvlastneniu sporiteľov." Juraj Karpiš, spoluzakladateľ inštitútu INESS |