Európski top ekonómovia navrhujú, aby sa „severné štáty“ únie dohodli na spoločnom odchode z eurozóny a vyriešili tak pre vždy pokračujúcu dlhovú krízu na kontinente. Najkonkurencieschopnejšie a ekonomicky najsilnejšie štáty vedené Nemeckom by sa tak vrátili k svojim národným menám alebo by vytvorili spoločnú verziu eura, akési „severné euro“. Vyhlásili to na včerajšej panelovej diskusii organizovanej inštitútom Open Europe.
Pätica ekonómov preto na podujatí zverejnila aj svoj „Manifest o solidarite,“ ktorý sa týmto scenárom podrobnejšie zaoberá. Jeden z autorov dokumentu, bývalý šéf Nemeckého zväzu priemyslu Hans-Olaf Henkel, v diskusii vyhlásil, že „kríza v eurozóne je výsledkom prílišnej integrácie v príliš krátkom čase.“
„Ak euro ostane pri živote, najhoršie ešte len príde,“ varoval Stefan Kawalec, ďalší spoluator manifestu a bývalý námestník poľského ministra financií.
Ekonómovia však nesúhlasia, aby eurozónu opustili krajiny na periférii. Ich plán totiž počíta s tým, že odchod severnej časti bloku by euro radikálne oslabil, čo by v konečnom dôsledku pomohlo zvýšiť konkurencieschopnosť štátov v problémoch a naštartovalo ich hospodársky rast.
Francúzska profesorka ekonómie Brigitte Granvillová vyhlásila, že súčasťou oslabenej eurozóny by malo v každom prípade ostať aj Francúzsko – tamojšia dlhodobá nezamestnanosť je nad desať percent a krajina potrebuje rázne zvýšiť svoju roky upadajúcu konkurencieschopnosť, „a to aj za cenu, že bude musieť obetovať svoje ekonomické spojenectvo s Nemeckom.“
Taliansky profesor Claudio Borghi Aquilini v tejto súvislosti upozornil, že jeho krajina je akási „eurozóna v malom“, fungujúca na transferoch z bohatšieho severu (Nemecka a spol.) cez Rím (Brusel) do nekonkurencieschopných a skorumpovaných častí na juhu (Grécko a spol.). Táto cesta však nikam nevedie, pretože rieši len následky, no nie koreň problému. „Talianska účasť na projekte eurozóny sa ukázala byť tým druhom manželstva, ktoré je lepšie neoslavovať,“ dodal.