V celosvetovom rebríčku rozpočtovej transparentnosti obsadilo Slovensko 15. miesto zo 100 zúčastnených krajín. Poskočilo tak o 13 priečok a predbehlo napríklad Poľsko, ale aj Chorvátsko, Bulharsko či Ukrajinu.
V regionálnom porovnaní sa však Slovensko stále len doťahuje na vyspelé krajiny a v rozpočtovej politike má aj naďalej mnohé nedostatky. V rebríčku sme dosiahli 67 bodov, Nemecko 71 a susedné Česko 75 bodov zo sto.
Vyplýva to z analýz, ktoré v rámci projektu Open Budget Initiative (OBI) po druhýkrát na Slovensku uskutočnilo Centrum pre ekonomické a sociálne analýzy MESA 10.
Slovensko tak podľa ekonómov za posledné dva roky uskutočnilo viaceré pozitívne zmeny v oblasti rozpočtovej politiky, ktoré sa týkajú najmä úprav v štruktúre samotného rozpočtu. "K pozitívnemu trendu prispelo aj zavedenie fiškálnych pravidiel pre verejný dlh a tiež fiškálnej rady," opísal Radovan Kavický z MESA 10.
Fiškálna rada môže podľa jeho slov najmä do budúcna v prípade postupného posilnenia kompetencií výraznejšie prispieť k zvýšeniu dohľadu nad hospodárením s verejnými zdrojmi.
Nedostatky, ktoré naďalej pretrvávajú, sa týkajú najmä zverejňovania podrobnejších informácií o dopadoch plánovaných zmien vládnej politiky na verejné výdavky a priebežnom plnení rozpočtu počas roka. "Tiež o štruktúre verejného dlhu, finančných, ale i nefinančných aktívach štátu," vymenoval Kavický.
Zvyšovanie transparentnosti rozpočtovania nie je podľa Radovana Ďuranu z INESS postačujúcou podmienkou zodpovedného nakladania s verejnými prostriedkami. "Zlepšenie pozície Slovenska je momentálne len v teoretickej rovine." To, či fiškálna rada, alebo pravidlo o dlhovej brzde budú rešpektované a prínosom z pohľadu daňového poplatníka, sa podľa neho dozvieme počas najbližších rokov.
Rozpočet by sa podľa Kavického do budúcnosti nemal opierať len o jednu makroekonomickú prognózu. Mal by byť v tomto ohľade rozšírený a rátať s viacerými scenármi hospodárskeho vývoja vrátane ich možných dopadov na verejné financie.