Dlhopisový kráľ: Trhom dochádza čas

"Hovorí sa, že čas sú peniaze. Už sa však nehovorí o tom, že peniazom možno dochádza čas," uviedol svoj stĺpček o investičnom výhľade na február 2013 zakladateľ a jeden z šéfov dlhopisového fondu Pimco Bill Gross.

Nasleduje pritom výpočet charakteristík dnešného finančného trhu a ekonomiky, z ktorých náhodne: takmer nulové sadzby ochromujú úspory a oslabujú ekonomické predpoklady tradične vychádzajúce z pozitívnych reálnych výnosov, dochádza k stláčaniu čistých úrokových marží bánk, a predovšetkým k postupnej erózii reálneho ekonomického rastu. Najlepšou evidenciu pritom poskytuje prudký pokles miery investícií do výrobných kapacít medzi rokmi 1999 a 2011 - v Spojených štátoch približne o štvrtinu. Správna otázka tak podľa Grossa znie: "Koľko času teda zostáva a aké budú v zostávajúcom čase dôsledky investovania?"

Výsledkom politiky centrálnych bánk je dlhopisový trh prekypujúci energiou, hovorí Gross a radí preto vyhnúť sa investícii do dlhodobých vládnych dlhopisov. Piatkové dáta z trhu práce ukázali, že nezamestnanosť v Spojených štátoch vzrástla na 7,9 percenta a vzďaľuje sa tak 6,5-percentuálnemu cieľu, ktorého naplnením Fed podmienil ukončenie menovej stimulácie. Podľa Grossa dávajú dáta z trhu práce priestor pre ďalší pokles výnosov dlhopisov, a to predovšetkým v "krátkej" časti výnosovej krivky.

Od decembra 2008 americká centrálna banka s cieľom posilniť ekonomický rast nakúpila aktíva za viac ako 2 bilióny dolárov, z toho tento rok už stihla nakúpiť hypotekárny dlh a vládne dlhopisy vo výške 85 miliárd dolárov. Európska centrálna banka pred rokom v rámci tzv. LTRO napumpovala do systému cez 1 bilión eur. Vlastné "kvantitatívne uvoľňovanie" podnikli aj Bank of England a Bank of Japan. Súčasný na úverovanie založený finančný trh a ním podporovaná ekonomika sú krehké, závislé na páke a dochádza im energia i čas. A k otočeniu pomyselných presýpacích hodín, určujúcich zostávajúcu dobu, dochádza, keď investícia do aktív prináša prílišnú mieru rizika pri príliš nízkom výnose, t.j. keď dochádza k úteku z úverových trhov k alternatívam, ako je hotovosť alebo reálne aktíva. Inými slovami, problém vzniká v okamihu, keď 1) dlhé výnosy dlhopisov sú príliš nízko relatívne k riziku spojené s duráciou, 2) úverové spready sú príliš úzke vzhľadom na riziko defaultu, a 3) pomer ceny akcií k ziskom (PE) je príliš vysoko relatívne k rizikám rastu. Aby bol systém udržateľný, je potrebné, aby centrálne banky a komerčné banky boli schopné svojimi biliónmi dolárov, eur či jenov generovať reálny alebo aspoň nominálny rast, upozorňuje Gross.

Otázka času je pritom rozhodujúca, pretože možno očakávať, že investori a špekulanti, ktorí dnešný systém podporujú, tak nebudú bezvýhradne robiť naveky, dodáva šéf Pimco. A aké investičné rady dáva Gross na pozadí vyššie opísanej situácie?

• Po prvé, zaistite sa proti možnej inflácii. Úverová explózia zvyšuje šance na rast inflácie, skôr než výskyt deflácie. Kupujte vládne obligácie istené proti inflácii (TIPS), skracujte splatnosti, nebojujte proti centrálnym bankám - teda kupujte, čo kupujú ony, a nevyhýbajte sa offshore dlhopisom s kladnou reálnou úrokovou sadzbou (napr. Mexiko, Taliansko, Brazília).
• Po druhé, zvykajte si na pomalší reálny rast. Investujte do mien a na trhoch menej zadlžených krajín s menej prebujneným úverovým systémom - kandidátmi sú Austrália, Brazília, Mexiko a Kanada.
• Po tretie, investujte do akcií globálnych firiem so stabilným cash flow, ponúkajúcich nižšie, ale stále atraktívne výnosy.
• Po štvrté, prejdite od finančných k reálnym aktívam. Kúpte zlato, iné komodity alebo čokoľvek nie tak rýchlo rozmnožitelné ako peniaze.
• Po piate, zoznámte sa s majetkovými právami vo všetkých krajinách.

"Možno nám dochádza čas, ale čas budú vždy peniaze," uzatvára svoju polemiku Gross.

(Zdroj: PIMCO, Bloomberg)