09.12.2012, 19:10

Zníženie dlhu Grécka sa dostalo pod paľbu kritiky

Šéf Bundesbanky Jens Weidmann skritizoval dohodu o znížení dlhu Grécka.

Šéf Bundesbanky Jens Weidmann. Snímka: Reuters
Zdroj: Reuters

Prezident nemeckej centrálnej banky Jens Weidmann (na snímke) skritizoval v rozhovore pre nedeľník Welt am Sonntag novú dohodu o znížení dlhu Grécka, na ktorej sa medzinárodní veritelia dohodli koncom novembra. Informovala o tom agentúra Reuters.

Šéfovi Bundesbanky sa nepáči najmä fakt, že Grécko bude mať možnosť zabezpečovať si finančné potreby čiastočne prostredníctvom aukcií krátkodobých pokladničných poukážok. Ako dodal, tieto cenné papiere budú nakupovať od vlády najmä grécke banky, ktoré si zasa vo veľkej miere požičiavajú od Európskej centrálnej banky (ECB). Takýto postup komplikuje zákaz o priamom financovaní štátov.

Šéf Bundesbanky Jens Weidmann. Snímka: Reuters
Zdroj: Reuters

Na základe novej dohody by Grécko malo znížiť svoj štátny dlh do roku 2020 na 124 % hrubého domáceho produktu (HDP) a do roku 2022 na menej než 110 % HDP. Aby to Atény dosiahli, Euroskupina navrhla zníženie úročenia bilaterálnych úverov, ktoré Grécku poskytli krajiny eurozóny v rámci prvého záchranného programu, o 100 bázických bodov. Okrem toho sa dohodli na predĺžení splatnosti úverov - bilaterálnych pôžičiek od krajín eurozóny rovnako ako pôžičiek z Európskeho fondu finančnej stability (EFSF) - o 15 rokov.

Vyplatenie úrokov v rámci úverov od EFSF sa má odložiť o 10 rokov. Súčasťou pomoci je aj to, že zisky, ktoré ECB dosiahne z nákupu gréckych dlhopisov, budú vrátené späť gréckej vláde, ktorá ich použije na splácanie dlhu. Keďže ich ECB priamo vrátiť nemôže, zabezpečí to prostredníctvom národných centrálnych bánk.

Podľa Weidmanna však nie je isté, či všetky tieto opatrenia aj reálne stlačia dlh Grécka na udržateľnú úroveň. Na druhej strane je podľa neho pozitívne, že medzinárodní veritelia sa rozhodli radšej pre takúto cestu, ako pre ďalšie odpisy gréckeho dlhu.

Čo sa týka plánov na vytvorenie bankovej únie, šéf Bundesbanky vyzval na zmenu európskej ústavy, aby sa zabránilo konfliktu záujmov medzi menovou politikou ECB a jej novými očakávanými právomocami, v rámci ktorých by mala zabezpečovať dohľad nad európskymi bankami. "Neviem, ako by sme pri súčasnom právnom rámci mohli presunúť na ECB povinnosti v oblasti dohľadu. Ak chceme v tejto veci dosiahnuť čisté a legálne riešenie, je potrebné zmeniť ústavu," dodal Weidmann.