21.02.2013, 00:05

Únia je ako Rakúsko-Uhorsko

EÚ potrebuje podľa predsedu EFC Wiesera (na snímke) vyriešiť demokratický deficit.

Thomas Wieser. Snímka: Reuters
Zdroj: Reuters

Istý druh Európskej únie sme tu už videli, vyhlásil Thomas Wieser, predseda Ekonomickej a finančnej komisie EÚ. Spomenul príklad svojej starej matky, ktorá pochádzala z Bratislavy a každý týždeň jazdila do Viedne do opery. „Žila v menovej únii a vo vnútornom trhu,“ prirovnal Wieser Rakúsko-Uhorsko k súčasnej únii. Povedal to na včerajšom evente Tatra Forum organizovaným bratislavskou mimovládkou Center for European Affairs.

„Samozrejme, všetci vieme, ako táto monarchia skončila. Nebolo to však len kvôli Sarajevu.“ Monarchii podľa neho chýbali demokratické princípy, čo zosobnil v postave cisára, ktorého v súčasnej Európe prirovnal k Bruselu. „Monarchia bola zároveň aj väzením národov, toho však v súčasnej Európe nie sme svedkami.“

Thomas Wieser. Snímka: Reuters
Zdroj: Reuters

Únia je podľa neho v problémoch aj ekonomicky. „Máme príliš štedrý sociálny systém, príliš rozvetvenú administratívu, príliš drahý zdravotný systém. Dôsledkom je, že peniaze chýbajú na vzdelanie, výskum a ďalšie oblasti nevyhnutné pre naštartovanie skutočného hospodárskeho rastu.“ Sociálne programy v jednotlivých krajinách preto budú musieť zažiť škrty.

Nie len Európa, ale celý západný svet sa podľa neho musí spamätať a dostať sa zo špirály, ktorú sám v procese zrýchlenej globalizácie vytvoril – nadmerné zadlženie a relatívna strata konkurencieschopnosti. „Toto nie len kríza eurozóny ako takej, ale kríza všetkých industrializovaných štátov počnúc Japonskom, končiac Spojenými štátmi.“

Wieser bol však aj kritický a pustil sa nie len do problematickej demokratickej legitimity únie, ale aj jej byrokratickej ťažkopádnosti a neefektívnosti. „Ako môžete vytvoriť skutočnú a fungujúcu hospodársku úniu, keď okrem sedemnástich ministrov financií máte množstvo ďalších úradníkov a tisíce zamestnancov Európskeho parlamentu? Veď je to hlúposť,“ vyhlásil.

Únia sa však bude musieť čoraz viac integrovať a jednotlivé štáty sa budú musieť vzdať čoraz väčšej suverenity v prospech celku. „Časť slovenskej ústavy pôjde do Bruselu,“ vyhlásil. „Treba však dodať, že parlament a európske inštitúcie celkovo nie sú na to v súčasnom nastavení absolútne pripravené.“ Otázka je to však aj na národné parlamenty, ktoré budú musieť odovzdanie časti suverenity odsúhlasiť. Niektoré právomoci podľa neho budú pretekať aj naopak – z európskej úrovne naspäť na národnú.

„To je však hudba budúcnosti a nepredpokladám, že sa to stane, kým budem profesionálne aktívny,“ dodal na záver. Takýto vývoj podľa neho nenastane skôr ako o pätnásť rokov.