01.11.2011, 10:00

Euru už vládne Talian. Čakajú ho ťažké chvíle

Do čela Európskej centrálnej banky nastupuje dnes na osem rokov jej tretí prezident Mario Draghi (64).

Mario Draghi. Snímka: Reuters
Zdroj: Reuters

Nástupca Francúza Jeana-Clauda Tricheta bude musieť hneď od začiatku riešiť problémy na všetkých frontoch od postoja voči požiadavkám na pomoc v dlhovej kríze eurozóny cez tlak Nemecka na zastavenie potenciálne inflačnej intervenčnej politiky po spory o personálne obsadenie banky.

Doterajší šéf talianskej centrálnej banky bude musieť dosiahnuť vo vedení ECB konsenzu, do akej miery by mala banka pomáhať v zachraňovaní zadlžených a dlhovou krízou ohrozených krajín ako Grécka alebo Talianska. To, kde vytýči hranicu, do značnej miery určí osud dlhovej krízy i samotného eura.

Mario Draghi. Snímka: Reuters
Zdroj: Reuters

Prvú príležitosť na naznačenie smeru Draghi dostane vo štvrtok po zasadnutí bankovej rady ECB. Draghi je teoreticky rovnako ako Trichet odhodlaným zástancom prísne protiinflačnej menovej politiky, tá však v posledných rokoch počas globálnej finančnej krízy a najmä dlhovej krízy eurozóny dostala vážne trhliny.

Pre mnohých prekročila banka kľúčovú líniu v minulom roku, keď v záujme pomoci Grécku, Írsku a Portugalsku začala na trhoch skupovať ich dlhopisy. Nákupy dlhopisov vyvolali kritiku medzi nemeckými členmi banky a ich odpor sa ešte zvýšil, keď ECB tento rok v auguste začala kupovať dlhopisy Taliansko a Španielska. Kvôli tejto politike už z vedenia ECB odišli dvaja Nemci.

Draghi minulý týždeň naznačil, že je pripravený zmierňovať dlhovú krízu "dočasným" pokračovaním v nákupoch dlhopisov ohrozených krajín. To však môže opäť viesť ku kritike od Nemcov, najmä potom, čo minulý týždeň summit Európskej únie rozhodol o posilnení "palebnej sily" záchranného fondu EFSF na bilión eur. To síce "eurovalu" umožní aj intervencie na trhu, kapacity ECB sú však oveľa vyššie a obmedzuje ich len starosť o vplyv tejto politiky na infláciu.

Snímka: Reuters
Zdroj: Reuters

Inflácia v Európe aj cez útlm ekonomiky rastie a minulý mesiac sa v krajinách eura dostala na tri percentá, výrazne nad cieľovou úroveň ECB, ktorá je tesne pod dvoma percentami. Znamená to, že ECB zrejme tento ani budúci mesiac nebude môcť podporiť prudko ochabujúcu ekonomiku eurozóny znížením úrokových sadzieb, pretože nemecký kontingent vo vedení banky bude asi ostro proti tomu. Kľúčový úrok ECB je po dvoch tohtoročných zvýšeniach na 1,5 percenta. To kontrastuje s politikou centrálnych bánk USA a Japonska, ktoré svoje úroky kvôli slabej ekonomickej situácii držia naďalej prakticky na nule.

Na čeleoECB mal pôvodne po Trichet zasadnúť Nemec Axel Weber. Ten ale začiatkom tohto roka vzhľadom k svojej kritike krokov ECB odstúpil z čela nemeckej Bundesbank a tým aj z širšieho vedenia ECB. Rad Nemcov, ktorí sa koncom 90. rokov minulého storočia len neochotne vzdávali milovanej marky, môže byť teraz znepokojených, pretože užšie šesťčlenné vedenie ECB je už z polovice tvorené zástupcami "nedisciplinovaných" juhoeurópskych krajín - popri Draghim je tu Portugalčan Vitor Constâncio a veľkým problémom je prítomnosť ďalšieho Taliana, Lorenza Biniho Smaghiho. Kvôli Bini Smaghimu vypukol teraz spor medzi Talianskom a Francúzskom, ktoré po Trichetovom odchode stráca v užšom vedení ECB svojho človeka. Paríž súhlasil v apríli s nomináciou Draghiho len pod podmienkou, že Bini Smaghi uvoľní miesto v riadiacom výbore ECB Francúzovi, Talian ale odstúpiť odmieta a výzvy Paríža a talianskeho premiéra Silvia Berlusconiho k odchodu označuje za útok na nezávislosť banky.

Snímka: Reuters
Zdroj: Reuters

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.