1. Neinvestovanie
Hoci úvod môže vyzerať naozaj banálne, základným kameňom úrazu je, že väčšina slovenskej verejnosti svoje peniaze aktívne takmer vôbec neinvestuje. Štatistika je v tomto prípade nekompromisná. Finančné aktíva verejnosti na Slovensku reprezentuje hodnota viac ako 25 mld. €. Z toho je asi tretina držaná vo forme voľnej hotovosti na bežných účtoch a nadpolovičná väčšina je uložená na terminovaných vkladoch. Približne 13 % predstavujú tzv. matracové peniaze, t.j. finančná hotovosť držaná v domácnostiach. Cenné papiere ako finančný nástroj sú zastúpené len okrajovo. Akciový titul vlastní menej ako 1 % investorov, dlhové cenné papiere a podielové fondy sú zastúpené tromi percentami. Z tohto pohľadu tu vznikol veľký priestor na relokáciu aktív do iných progresívnych finančných nástrojov.
2. Absencia sporiacich schém
Pokiaľ jednotlivec nedisponuje dostatočnou výškou aktív na investíciu, jednou z ciest ako sa dopracovať ku základnému investičnému kapitálu je sporenie. Kľúčovými prvkami, ktoré podmieňuje úspešnosť sú pravidelnosť, dlhodobosť a finančná disciplína. Základnou chybou pri sporení býva, že sporiteľ v rámci svojich zvykov a spotrebiteľského správania, platí v prvom rade za bežnú spotrebu a účty iným inštitúciám. Sporenie pre seba odsúva až na posledné miesto a mnohokrát naň už peniaze nezvýšia. Vhodné je zmeniť vzorce finančného správania a zaplatiť najprv sebe. Ideálnou voľbou je preto trvalý príkaz načasovaný na obdobie bezprostredne po výplate, dôchodku či inom pravidelnom príjme.
3. Držanie hotovosti
Preferencia vlastnenia veľkej finančnej hotovosti domácností sa v dnešnej dobe stáva prežitkom. Extrémnym a zároveň ukážkovým príkladom bývajú alarmujúce správy o lúpežiach hotovosti, o strate a odcudzení vysokej hotovosti alebo iných vzácnych hmotných statkov. Matracové peniaze sa nikdy nerozmnožia, čím dochádza ku oslabeniu ich kúpyschopnosti ako následok inflácie. Primeraná výška finančnej hotovosti je prvým krokom ku dobrému finančnému zdraviu.
4. Sporiteľ verzus investor
Absencia investorskej kultúry a samotných zvyklostí investovania má za následok, že slovenský občan sa stáva skôr sporiteľom ako investorom. Táto skutočnosť sa prejavuje predovšetkým stratoaverzným správaním, kedy nie je jednotlivec ochotný akceptovať kolísanie hodnoty svojej investície a nehovoriac o prípadnej finančnej strate. Základnou chybou tak býva nevhodné vyhodnotenie vlastného investičného profilu a vzťahu k investičnému riziku. Na strane druhej hovorí sa, že risk je zisk a preto podstúpenie primeraného investičného rizika nie je vhodné vždy vnímať len negatívne, odmenou za túto odvahu môže byť prémia v podobe zaujímavého finančného zisku.
5. Nízka finančná gramotnosť a jej následný rozvoj
Osvojenie si vedomostí a schopnosť porozumieť ako peniaze pracujú vyžaduje určitý čas, energiu a predovšetkým vôľu a ochotu. Podhodnotenie tohto faktu máva za následok precenenie svojich schopností, príliš vysoké finančné sebavedomie, čo vedie ku zlým investičným rozhodnutiam, ktoré jednoducho pramenia z nevedomostí a absencie skúseností. Základná myšlienka v podobe pravidla znie, keď denne venujeme zarábaniu peňazí v priemere 8-9 hodín, skúsme venovať premýšľaniu o peniazoch a ich spotrebe či investovaní denne aspoň 8-9 minút, výsledok môže byť po určitom čase veľmi prekvapujúci a finančne prospešný.
6. Prehnané investičné ciele a očakávania
Učebnicovým príkladom precenenia možnosti návratnosti investície, je vytýčenie si príliš vysokých investičných cieľov a očakávaní. Investor si hneď v počiatku vytvára mylnú predstavu o potenciálnom zhodnotení, pričom ak nedochádza ku jeho naplneniu, pôsobí to na investora demotivujúco a odrádza ho to od zotrvania v pôvodnom investičnom zámere. Odporúčaním je triezve uváženie a ohodnotenie investičnej príležitosti ako aj adekvátne nastavené investičné očakávania v úvode investičného zámeru postavené na reálnych základoch.
7. Preferencia jedného investičného nástroja, služby či riešenia
Zvyk je železná košeľa a uviaznutie v tzv. zvykovej slučke pri investorskom správaní býva skôr pravidlom ako výnimkou. Má to za následok aj prirodzená ľudská pohodlnosť a neofóbia, strach a odmietanie nových vecí, ktoré nepoznáme. Odporúčaním je v tomto prípade prerozdeliť svoju investíciu, pretože diverzifikácia patrí ku základným spôsobom ošetrenia rizika. Oboznámenie sa s novými investičnými nástrojmi a príležitosťami však vyžaduje prekonanie vlastnej pohodlnosti a vystúpenia zo svojej komfortnej zóny. Odmena však rozhodne stojí za to.
8. Netrpezlivosť
Charakteristickou povahovou črtou v dnešnej rýchlej dobe je netrpezlivosť a prílišný hlad po ziskoch. Finančné trhy majú svoje časové zákonitosti, ktoré je potrebné akceptovať. Tradičnou chybou z tohto pohľadu býva nedodržanie investičných horizontov. Pred samotnou investíciou by si mal investor dôkladne premyslieť, že v prípade keď sa dostane do nepredvídaných finančných udalostí, nebude nútený siahnuť na investíciu. V prípade nedodržania vytýčeného investičného horizontu býva spravidla negatívnou skúsenosťou zaťaženie investície poplatkami za predčasný výber a ochudobnenie sa v podobe ušlých ziskov. Rovnako býva investor netrpezlivý pri raste hodnoty investície, zisky uzatvára priskoro a zase naopak, stratové pozície zatvára až príliš neskoro.
9. Podcenenie rizika
Pri investovaní dochádza mnohokrát ku tzv. efektu tunelového videnia. Optika investora sa obmedzí iba na investičný cieľ, pričom investor nie je schopný a pravdupovediac ani ochotný vidieť všetky investičné riziká priamo prepojené s investíciou. Takýto pohľad sa považuje za krátkozraký a môže mať aj fatálne finančné následky. Preto je vhodné, i keď to občas investor považuje za nepríjemné, oboznámiť sa so všetkými potenciálnymi investičnými rizikami. Len tak získa investor komplexný pohľad na svoju investičnú budúcnosť.
10. Poradcom sám sebe
Pri klasifikácii investorov treba povedať, že precenenie svojich schopností pri investičných rozhodnutiach a neuvažovanie v súvislostiach je doménou predovšetkým mužov. Ďalšou skutočnosťou, ktorá hrá v ich neprospech a investičný výsledok je nižšia konzultačná schopnosť či delegovanie riadenia investície iným osobám či inštitúciám profesionálneho zamerania. U nežného pohlavia býva občas na škodu veci prílišná opatrnosť, váhanie a neschopnosť urobiť investičné rozhodnutie. Odporúčaním, ktoré dokáže eliminovať jednotlivé negatívne trendy správania je preto nespoliehať sa len na svoj inštinkt, schopnosť poradiť sa s partnerom a neváhať so zverením sa do rúk profesionála či využiť investičnej služby renomovanej finančnej inštitúcie.