Trojka pozdržala výplatu dvojmiliardovej tranže z balíka pomoci pre Grécko. Grécka vláda sa snaží v bleskovom procese schváliť viaceré reformy, aby tranžu uvoľnila a neohrozila aj tú desaťmiliardovú, ktorá by mala prísť v tesnom závese a je určená na sanovanie gréckych bánk. V Aténach protestovali desaťtisíce odborárov proti „úsporným“ opatreniam, ktoré zahrňujú zvýšenie odvodov, či jednoduchší proces zabavenia nehnuteľnosti pri nesplácaných hypotékach.
Len s minimálnymi obmenami by týmto odstavcom mohli začínať komentáre o Grécku už 5 rokov. Za ten čas sme si prešli troma bailoutmi, niekoľkými reštrukturalizáciami dlhu, referendom, štyrmi parlamentnými voľbami, dvojitou záchranou bánk a z bývalého lídra protestných hnutí sa stal premiér, ktorý zavádza požiadavky Trojky tempom svojich predchodcov. Grécka ekonomika by mala byť v recesii aj v roku 2016, čím by vytvorila krásnu 9-ročnú sériu neustáleho hospodárskeho poklesu.
Hoci sotvakto pochybuje, že by Trojka v najbližších dňoch zastavenú tranžu neuvoľnila, tak ako sa v minulých rokoch stalo už mnohokrát, je táto situácia zdržaním za zdržaním. Oneskorenie by bolo nepríjemné najmä v prípade reštrukturalizácie gréckeho bankového sektora, na ktorý sa čaká ako na spasenie, keďže už takmer pol roka v krajine panuje kontrola toku kapitálu. Plán ich reštrukturalizácie je už na stole. Hlavnú rolu bude hrať záchranný štátny fond HFSF, ktorý má ešte nejaké miliardy z balíčka 2012 a ďalších 25 miliárd eur má mať k dispozícii z aktuálneho tretieho balíčka. Reštrukturalizácie bánk sa majú zhruba v objeme 4,4 miliardy eur zúčastniť aj súkromní investori. Uvidíme, či sa nájde dostatok záujemcov o, nelichotivo povedané, bankové vraky.
V Grécku po starom, ale voda sa začerila naopak v Portugalsku. Táto krajina bola ako-tak vzorným žiakom záchranných prác, až na občasné rušenie reforiem ústavným súdom. Vo voľbách síce vyhrala dosiaľ vládnuca stredo-pravá vládna strana, ale väčšinu v parlamente získať nedokázala. Portugalský prezident Silva jej síce dal mandát na zostavenie (menšinovej) vlády, tá však prežila len po prvé hlasovanie o dôvere. Dvere ku vláde sa tak po prvý krát od pádu diktatúry v roku 1974 otvorili socialistom. Ich líder António Costa sa stane pravdepodobne premiérom a za partnerov si prizve komunistov, zelených a radikálny Ľavý blok.
Costa od začiatku prízvukoval, že „nebudú žiadnou Syrizou“ (ešte v tom pôvodnom význame rebelov, nie zradcov). No pri pohľade na doterajšiu rétoriku nových koaličných partnerov musí každému úradníkovi Trojky na čele vystúpiť pot. Na traderských stoličkách sa začali mrviť aj investori a aktuálne úroky na portugalských dlhopisoch s prehľadom prekonávajú španielske, či talianske úroky. Prvý test je prakticky okamžite – Portugalsko mešká s prípravou rozpočtu na rok 2016. Nová vláda prisľúbila zvýšenie platov úradníkov, navrátenie štyroch štátnych sviatkov, zvýšenie minimálnej mzdy a ďalšie chuťovky pre krajinu s gigantickým dlhom, ktorá sa len pomaly dvíha z kvázi bankrotu v roku 2011. Aby to nemala príliš ľahké, ešte jej aj hrozí zníženie ratingu a vypadnutie nákupu jej dlhopisov z programu ECB, čo by ďalej zvýšilo tlak na ich cenu.
Keď už sme pri tej ECB, jej šéf Mario Draghi pochválil program kvantitatívneho uvoľňovania, ktoré vraj je „nepochybne efektívne“, no zároveň prízvukoval, že možno bude treba viac. ECB údajne skúma možnosť nakupovať aj municipálne dlhopisy z členských krajín. Týmto tempom by už mal každý z nás začať premýšľať, aké aktívum ponúkne na odkúpenie ECB. Ja ponúkam kolobežku s defektom a zlomené slúchadlá, pokojne znesiem aj 30% haircut!