02.02.2014, 23:56

Nemecko čelí kritike. Za slabé reformy

Eurozóna. Kým Íri či Španieli bojujú o konkurencieschopnosť, Berlín podľa expertov zaháľa.

Nemecko čelí kritike. Za slabé reformy

Na Berlín sa valí čoraz silnejšia kritika za slabé nasadenie pri reformovaní ekonomiky. Kým kedysi problémové krajiny ako Írsko, Portugalsko či Grécko napredujú míľovými krokmi v boji o väčšiu konkurencieschopnosť, Nemci zostali stáť na mieste. Užívajú si úspech reforiem spred viac ako desiatich rokov, ktoré však už onedlho nemusia stačiť. „Nemecko toho veľa neurobilo na reformách a prípravách na zvýšenie konkurencieschopnosti v najbližších rokoch,“ vytkol Berlínu nečinnosť Jeroen Dijsselbloem, šéf tzv. euroskupiny, teda rady ministrov financií eurozóny.

Skorší odchod do penzie

Podľa expertov je prirodzené, že postup Nemcov sa ďalším európskym krajinám nepozdáva. Samotný Berlín totiž v posledných rokoch presadzoval tvrdé reformy v niektorých problémových ekonomikách. Na rozdiel od nich si však môže dopriať trocha luxusu. „Rozpočet generuje prebytky, stav verejných financií je stabilizovaný. Na druhej strane, dlh krajiny je príliš vysoký na míňanie vo veľkom,“ vysvetľuje David Marek, hlavný ekonóm Patria Finance.

Partneri Nemecka sa s nevôľou pozerajú napríklad na najnovší plán veľkej koalície pod vedením kancelárky Angely Merkelovej znížiť vek odchodu do dôchodku. Vláda kresťanských a sociálnych demokratov chce tiež niektorým penzistom výrazne pridať. „Ak sa pozrieme na to, ako sa v krajine vyvíja nezamestnanosť, tak toto opatrenie ide úplne proti požadovaným zmenám,“ povedal pre Wall Street Journal Andrés Fuentes, expert na Nemecko v Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj.

Len päť krajín eurozóny podľa neho výrazne napreduje v reformách – Grécko, Írsko, Portugalsko, Španielsko a Taliansko. „Tieto najúspešnejšie členské štáty sú v záchrannom programe, preto robia to, čo robiť musia,“ bráni sa nemecký minister financií Wolfgang Schäuble. Podľa neho reformy prijímajú najproblémovejšie ekonomiky starého kontinentu, a to hlavne preto, lebo sú k tomu donútené. Nemecko takýto problém jednoducho nemá.

Rady pre Berlín

Schäuble však dostal od svojich kolegov tipy, ako zlepšovať konkurencieschopnosť krajiny. Eurokomisár pre menové záležitosti Olli Rehn mu napríklad poradil, aby zmenil zákony tak, že viac žien bude motivovaných pracovať na plný pracovný úväzok. V Nemecku pracuje každá druhá žena na čiastočný pracovný úväzok. Zaujímavosťou je, že viac ako 70 percent z nich sú matky.

Rehn okrem toho poradil Berlínu aj to, aby dovolil prudší rast miezd v hospodárstve, a tým stimuloval tamojšiu ekonomiku domácou spotrebou.

Podľa odborníkov sa nedá jednoducho povedať, kedy vyhasnú pozitíva z predchádzajúcich reforiem Nemecka a Berlín bude prinútený zabrať. „Je to vymedzené skôr troma inými ukazovateľmi. Vývojom nákladov na prácu, cien a kurzu eura,“ hovorí Marek.

Práve od týchto troch ukazovateľov je závislá konkurencieschopnosť Nemecka. Berlínu sa však môže dariť ešte dlhý čas udržať solídne ekonomické výsledky bez potreby dramatických reforiem.

Postreh HN: Z úspechu ťažia aj bežní Nemci

Jakub Mendel, redaktor oddelenia Firmy a financie

Snaha Nemecka dopriať z ekonomického úspechu krajiny niečo aj bežným ľuďom, nielen horným desiatim percentám, je sympatická. Skorší odchod do dôchodku či viac času pre matky pri výchove detí je niečo, čo sa na Slovensku presúva do kategórie sci-fi. To, či za tým stojí úspešná „hospodárska kolonizácia“ Európy zo strany Nemecka, je už na inú diskusiu.

Zarážajúci je však postoj Európskej komisie a ostatných európskych partnerov k blahobytu Nemcov, ktorý si, mimochodom, môžu dovoliť. Svetlo sveta už pritom uzrelo viacero ekonomicko-sociologických štúdií, ktoré otvorene vyzývajú na skrátenie pobytu ľudí v práci. V mene lepších vzťahov v rodine, nižšieho konzumu aj v prípade energií či ochrany životného prostredia.

Na toto zatiaľ Busel príliš nereaguje. Niet sa čo čudovať. Konzum je totiž to, čo vytvára v našej civilizácii bohatstvo. A stačí sa zamyslieť, kto a čo stálo za vznikom Európskej únie, ktorá sa pôvodne volala Európske spoločenstvo pre uhlie a oceľ.