23.02.2013, 00:00

Zabudnite, že vám vrátime všetko

Budeme potrebovať ďalší štedrý haircut, tvrdí grécky analytik. Čítajte v rozhovore.

Protesty v Grécku / Reuters

Hospodárska situácia Grécka je spomedzi členských krajín únie bezpochyby najtemnejšia. Nezamestnanosť je obrovská a krajina stále ostáva v recesii. Politici i mnohí ekonómovia však tvrdia, že Grécko má už to najhoršie za sebou a že úvahy o jeho vystúpení z eurozóny sú už minulosťou. Aký je váš názor? Aké nástrahy na krajinu ešte čakajú?
Tiež si nemyslím, že budeme musieť eurozóny opustiť. Istá pravdepodobnosť tu však stále existuje, ale podľa môjho názoru nie je nijako vysoká.
Na obzore je však stále celý rad rizík, to však neplatí len pre Grécko, ale aj pre ostatné ekonomiky eurozóny a vlastne i sveta ako celku. Najväčšia hrozba pre našu krajinu je tá, že ešte dlhé roky ostaneme uväznení v recesnej špirále bez možnosti obnoviť rast. Ak sa súčasná politika nezmení, môžeme byť toho svedkami. Bez obnovy rastu však nemáme v žiadnom prípade ako vracať náš astronomický dlh.

Grécky minister financií, Jannis Stouranas, však predpovedá, že hospodárstvo začne rásť už v druhej polovici tohto roka. Veríte jeho predikciám? Kde vidíte skrytý potenciál v súvislosti s obnovou rastu? Len turizmus krajinu z recesie asi nedostane.
S naším ministrom v žiadnom prípade nemôžem súhlasiť. Najnovšie znižovanie dôchodkov a platov v štátnej sfére v kombinácii s vyššími daňami z príjmu a nehnuteľností budú mať totiž na našu ekonomiku oveľa negatívnejší efekt, ako štát oficiálne predpokladá. To všetko spôsobí ďalší prepad v spotrebe, krajina pritom čelí celému radu iných rizík – vnútornej devalvácii, deflácii, nedostatku likvidity a z toho vyplývajúcim chýbajúcim pôžičkám od bánk, ako aj pomalým a iba čiastkovým reformám kľúčovým na obnovu rastu, napríklad v súvislosti s liberalizáciou komoditných trhov, racionalizáciou fiškálnej politiky i daňového systému alebo napríklad s bojom proti rozbujnenej korupcii. Politická a celkovo spoločenská nestabilita zároveň odrádzajú potenciálnych zahraničných investorov.
Turizmus, samozrejme, nemôže náš problém vyriešiť, keďže dopyt klesá po celej Európe. Nižší počet turistov sme už pritom zažili aj na vlastnej koži.
Na to, aby sme naštartovali rast, musí naša vláda prijať celý rad reforiem, ktoré vyriešia najmä vypuklý problém už spomínanej korupcie a podvodov. Budeme potrebovať efektívnu podporu exportu a banku, ktorá bude úverovať najmä pre malé a stredné podniky.

Protesty v Grécku / Reuters

Atény čakajú v poradí už tretí „krajec“ zo schváleného záchranného balíčka Trojky. Mnohí pritom predpokladajú, že krajina nebude schopná svoj dlh splatiť a že sa máme pripraviť na ďalšie kolo reštrukturalizácie dlhu. Čo čakáte vy? Má vôbec Grécko šancu pomoc vrátiť?
V žiadnom prípade. Znormalizovanie situácie vo verejných financiách bude musieť byť sprevádzané ďalším veľmi štedrým „haircutom“, tentokrát nám dlh budú musieť odpustiť jednotlivé štáty eurozóny a Trojka.

Práve Trojka naordinovala Grécku prísne fiškálne ciele. Mnohé z nich má však krajina problém splniť. Viacerí preto upozorňujú, že sú nerealistické. Čo si myslíte vy?
S tým súhlasím. V súčasnom globálnom prostredí nízkeho rastu je pre Grécko absolútne vylúčené, aby už v priebehu tejto dekády vykazovalo ročný rast na úrovni 3-4 percentá tak, ako to predpokladá Trojka. Už z toho dôvodu nebude možné stlačiť deficit pod štyri percentá HDP a ani znížiť pomer dlhu k HDP do roku 2020 tak, ako nám to predpisujú v pláne pomoci medzinárodní veritelia.
Aj preto sa v Medzinárodnom menovom fonde začína neoficiálne uvažovať aj o scenári, že ak Grécko nezvládne splniť tieto ciele, kríza sa preleje ďalej a ovplyvní našich veriteľov, vrátane Európskej centrálnej banky, ktorí budú musieť odpísať až štvrtinu sumy, ktorú nám požičali.

Ako grécky občan, aké veľké je podľa vás riziko, že politický priestor ovládne niektorá z čoraz populárnejších extrémistických strán? Protesty sa stali koloritom gréckych miest a politológovia s obavami sledujú nástup extrémistov zo strán ako ultrapravicový Zlatý úsvit alebo naopak komunistickej Syrizy.
To v podstate súvisí s vašou predošlou otázkou. Nástup extrémistických strán či už na ľavej alebo pravej časti politického spektra je jasným dôkazom toho, že ciele uvalené Trojkou sú príliš tvrdé a tým pádom nesplniteľné.
Posledné prieskumy ukázali, že až 74 percent Grékov očakáva, že tento rok sa ich finančná situácia zhorší, 91 percent hovorí, že je absolútne nemožné, aby si v týchto podmienkach nejaké peniaze odkladali bokom. To všetko za situácie, že podiel Grékov, ktorí prestali bankám splácať úvery narástol na hrozivých 50 percent. Takže je ľahké predstaviť si náladu, aká v súčasnosti u nás prevláda.

Kostas Kalloniatis

Ekonomický analytik/komentátor ELEFTHEROTYPIA