Pre niekoho teda možno nebude prekvapením, že aj peniaze za ne sa perú v troch najväčších čínskych bankách, ako zistila štúdia newyorskej univerzity.
V dnešnej dobe, keď nevyžiadaným reklamným ponukám nevládnu papierové letáky v poštových schránkach alebo pouliční predajcovia, ale e-mailové spamy, je luxusný tovar spolu s farmaceutickými výrobkami najčastejším tovarom.
Podobne ako pri podozrivo lacnej viagry ani kabelka od Diora nebýva práve originál.
Aj Visa bojuje proti tomu
Výskum odborného asistenta newyorskej univerzity Damona McCoya, floridského právnika Stephena Gaffigana a štyroch z najväčších luxusných značiek (ktoré si však nepriali byť menované) sledoval líniu tohto nelegálneho obchodu a došiel až k dverám jedných z najväčších svetových bánk - Bank of China, Bank of Communications a Agricultural Bank of China.
Podľa MIT Technology Review, ktorý výsledky výskumu zverejnil, vybavili menované banky počas osemnásťmesačného pozorovania 97 percent takýchto obchodov. Všetky sú pritom vlastnené čínskou vládou.
Na trojicu najväčších bánk Číny boli už skôr podané zo strany firiem aj ochranných zväzov žaloby kvôli napomáhaniu nelegálnemu obchodu.
Bank of China musela v poslednom čase odovzdať spoločnosti Gucci záznamy jedného zo svojich klientov, ktorý obchodoval s falzifikátmi tejto značky. Doteraz sa ale nevedelo, že čínske banky majú v tejto oblasti takmer monopol.
Z počiatku sa ukazovalo, že veľkú časť platieb prevádza Korea Exchange Bank, tá ale po sťažnosťami kartovej asociácie Visa tieto transakcie stopla. Čínske banky síce po upozornení Visa účty podvodníkov zablokovali, umožňujú im ale prechádzať na nové.
"Banky v Číne s tým nič nerobia," uviedol McCoy.
Bez peňazí nie je spam
Nejde pritom o jeho prvý podobný projekt. V roku 2011 predstavil štúdiu odhaľujúcu peňažné toky stojace za podvodnými ponukami Viagry. Celých 95 percent príjmov vtedy putovalo cez tri banky v Azerbajdžane, Dánsku a na ostrove Nevis.
Falošný tovar je na internete najčastejšie ponúkaný prostredníctvom e-mailových správ a komunikačných aplikácií ako WhatsApp či iMessage. Podvodníci tiež hackli stránky, aby sa ich ponuky objavovali vo výsledkoch vyhľadávania na popredných miestach.
McCoy svojimi aktivitami mieri na ziskovosť tejto činnosti a má vraj dôkazy, že podvodníkom škodí. Na rozdiel od spam filtrov, ktoré nevyžiadanú poštu len schovávajú.
"Rozhodne sme im ublížili. Má to vplyv na ich predaje," tvrdí.
"Dúfame, že keď odstránime finančný stimul na posielanie spamu, môžeme sa ho zbaviť úplne," dodáva McCoy s tým, že on i spolupracujúce subjekty preto zamýšľajú vo svojej iniciatíve pokračovať.
Dôsledky pre pôvodcu spamu pritom môžu byť nemalé. Zmena kreditnej spoločnosti je totiž časovo aj finančne náročná a vydavateľov kariet navyše nie je veľa. Kyberzločin je pritom podľa odborníkov hlavne o ekonomickej efektivite.