30.01.2016, 00:00

Nová ropná realita: Prečo sú už Rusko a OPEC irelevantné

Nejde však len o to, kto prijíma kľúčové rozhodnutia, ale aj o povahu produkcie.

Nová ropná realita: Prečo sú už Rusko a OPEC irelevantné

Cena referenčnej ropy Brent piatok vďaka špekuláciám o možnosti spolupráce hlavných svetových hráčov na poli obmedzovania produkcie šplhala o niekoľko percent až nad 35 dolárov za barel. Investori jednoducho dúfajú v stabilizáciu a rovnováhu na trhu, ktorý drví prebytok dodávok, boje o trhový podiel a s nimi súvisiaci kolaps cien.

Akokoľvek sa však môžu dohady o obmedzovaní produkcie tradičnými veľkými hráčmi javiť ako lákavé, aj lídri Saudskej Arábie si veľmi dobre uvedomujú, že sa stagnujúcim čínskym dopytom a naopak rastúcu iránsku produkciou nie je stanovenie cenového dna čierneho zlata ničím jednoduchým.

Nielen sociálne siete sú tak dnes plné horúcou témou, ktorou je potenciálna spolupráca medzi Ruskom, Saudskou Arábiou a zvyškom OPECu, od ktorej si trh sľubuje práve obnovenie rovnováhy obmedzovaním produkcie a konečne tiež zvýšenie cien, ktoré sa od vrcholov nad 100 dolármi za barel v lete roku 2014 prepadli o viac ako dve tretiny. Podľa ruského ministra pre energetiku Novaka totiž OPEC údajne plánuje na budúci mesiac schôdzku s ostatnými ropnými vývozcami za účelom prerokovania aktuálnej situácie na ropnom trhu.

Popoludní sa navyše ruský minister pre energetiku vyjadril v tom zmysle, že Saudská Arábia údajne navrhuje, aby krajiny produkujúce ropu znížili objem ťažby až o 5 percent. Ak však Saudská Arábia produkciu skutočne zníži, musela by čeliť dvom problémom, potenciálnej strate trhového podielu v prospech Iránu a dotáciám americkým nezávislým producentom, ktorí môžu v prípade rastu cien do roka navýšiť produkciu na 1 milión barelov denne.

Veľká ropná revolúcia

Pravdou je, že samotná myšlienka, že tradiční producenti ako takí môžu zásadne ovplyvniť trhy je založená na predpoklade, že nízkonákladoví producenti z radov Organizácie krajín vyvážajúcich ropu spolu s niektorými ďalšími tradičnými producentmi čierneho zlata môžu využiť svoju politickú moc a kontrovať tak trhovým silám. Čo keď ale doba, keď OPEC mohol zásadne ovplyvniť trh sa minula a vďaka nekonvenčnej ropnej revolúcii je také myslenie úplne zastarané a možno až scestné?

Ropný trh sa v posledných rokoch totiž veľmi zmenil. A v rámci nového poriadku energetického sveta rastie význam USA, ktorých produkcia síce zodpovedala skôr polovici tej ruskej alebo saudskoarabskej, teraz sa však obom gigantom vyrovná. Pre súčasný trh čierneho zlata to predstavuje veľký rozdiel. Preč sú časy, kedy sa Spojené štáty na svetovom ropnom trhu tak nejako nepočítali. S klesajúcou produkciou boli totiž USA príjemcom svetových cien bez možnosti o nich rozhodovať a so statusom ropného dovozcu sa globálnej ropnej politike a kľúčovým rozhodnutiam o produkcii len prizerali.

Všetko zmenila bridlicová revolúcia v USA, ktoré sú teraz preukázateľne najväčším svetovým producentom ropných kvapalín. A to ak vezmeme do úvahy produkciu surovej ropy a ďalšej dodávky ako sú skvapalnený ropný plyny známe pod skratkou LPG alebo biopalivá a výhodu najväčšieho systému rafinérií na svete.

Podľa oficiálnych údajov tak síce Saudská Arábia vyprodukuje 10,3 milióna barelov ropy denne, Rusko dokonca 11,1 milióna barelov denne a USA "iba" 9,3 milióna barelov denne. Pokiaľ ale k produkcii surovej ropy prirátame všetko, čo vyzerá ako ropa, je cítiť ako ropa alebo sa používa ako ropa, je z USA razom s 14,8 miliónmi barelov denne najväčší svetový producent. Pre porovnanie Saudské kráľovstvo takých produktov vyrobí 11,7 milióna barelov denne a Rusko 11,5 milióna barelov denne. Svetová hierarchia sa tak razom otočí.

Tradiční producenti a pôvodný poriadok na trhu s čiernym zlatom

Historicky ako hlavní výrobcovia, ktorí majú potenciál reálne ovplyvniť ropný trh, vnímame OPEC, Rusko, Mexiko alebo Nórsko či Omán a možno pár ďalších. Nová realita na globálnom ropnom trhu však z OPECu urobila čiastočne irelevantnú organizáciu, ktorá je narušená roztržkami a sankciami a nemá ani v najmenšom vôľu navonok vystupovať ako jeden, pričom hlavné slovo má stále najväčší z producentov OPEC, ktorým je Saudská Arábia. OPEC jednoznačne ukázal, že má potenciál stlačiť ceny ropy dole, ale nie je schopný stanoviť cenám dno.

Nový ropný svetový poriadok sa nesie v duchu troch hlavných producentov, ktorí v konečnom súčte vyrobia asi 40 percent svetových ropných kvapalín. Zatiaľ čo v Saudskom kráľovstve o uťahovaní ventilov rozhoduje len jeden a v Rusku je síce situácia o niečo komplikovanejšia, ale nakoniec je to aj tak len vláda, ktorá má posledné slovo, americký trh stojí na stovkách rozhodnutí nezávislých producentov. Tí navyše po 40 rokoch zákazu exportu teraz môžu predávať ropu rovnako tak doma ako aj v zahraničí.

Nejde však len o to, kto prijíma kľúčové rozhodnutia, ale aj o povahu produkcie. Tá americká pochádza z bridlice, ktorej nielenže je dostatok, ale jej využitie je vzhľadom na náklady pomerne úsporné. Len pre porovnanie, pobrežný vrt príde na zhruba 170 miliónov dolárov, zatiaľ čo náklady na vertikálny bridlicový vrt nedosahujú ani 5 miliónov. V súčasnej situácii nárastu produktivity a poklesu nákladov na ťažbu v USA a deflačného prostredia ako aj pokiaľ sa tradičné producenti ropy dohodnú držať ťažbu na uzde, ceny možno síce porastú, ale v konečnom dôsledku americké vrty potom obnovia produkciu a tá v USA znovu vyletí nahor. To je nová realita ropného trhu.

Článok bol zverejnený na webe patria.cz

Súvisiace články