12.08.2014, 13:02

Rusko a Čína sa spojili proti doláru. Jeho nadvláda sa má skončiť

Nová menová dohoda Ruska a Číny signalizuje koniec hegemónie amerického dolára.

Rusko a Čína sa spojili proti doláru. Jeho nadvláda sa má skončiť

Teraz aj Čína a Rusko majú medzi sebou menovú dohodu. Je to základ pre menový systém, ktorého 'slnkom' už nebude americký dolár. Napísal v dnešnom vydaní rakúsky denník Die Presse.

Bude pre svetovú ekonomiku život aj po doláre? Desaťročia sa na otázku odpovedalo - NIE - a oprávnene. Americký dolár sa v priebehu 20. storočia presadil ako svetová mena. Ale od roku 1971, v ktorom prezident Richard Nixon "dočasne" pozastavil vymeniteľnosť dolára za zlato, stratila americká mena pevnú pôdu pod nohami.

Trend odklonu od dolára sa zrýchlil od finančnej krízy v roku 2008. Čína a Rusko majú menovú dohodu, podľa ktorej sa v ich vzájomnom obchode zvýši podiel národných mien, rubľa a jüanu. Cieľ čínsko-ruského plánu je jasný: postdolárová ekonomika, nový svetový poriadok, v ktorom už nebudú stáť v centre len Spojené štáty. Harmonogram jeho budovania je otvorený.

Die Presse v komentári uvádza, že tlačová agentúra ITAR-TASS a televízna stanica blízka Kremľu Russia Today cez víkend informovali o menovej dohode medzi Moskvou a Pekingom.

To, že sa obe krajiny v hospodárskej sfére približujú, nie je nijakým tajomstvom. V máji uzatvorili dohodu o dodávke ruského zemného plynu, ktorú prezident Vladimir Putin označil za "najväčšiu zmluvu v dejinách plynárenského sektora bývalého Sovietskeho zväzu". Hodnota kontraktu je 400 miliárd USD (298,82 miliardy eur).

Centrálne banky oboch krajín zatiaľ nezverejňujú podrobnosti o menovej dohode, ani objem obchodov v národných menách. Mohla by to byť však posledná veľká zmluva, ktorú potrebuje Peking pre rastúcu medzinárodnú akceptáciu svojej meny. V súčasnosti sa okolo 75 % obchodnej výmeny medzi oboma krajinami realizuje v americkej mene.

Súčasný menový systém je pozostatkom povojnového obdobia. V roku 1944 sa stal dolár dohodami z Bretton Woods oficiálnou medzinárodnou rezervnou menou, a ním sa doteraz zúčtováva veľká časť svetového obchodu s ropou a inými surovinami. Na tom nič nezmenilo ani skončenie platnosti dohôd z Bretton Woods v roku 1971. Nedošlo k zmenám, lebo k americkej mene ako univerzálnemu svetovému platidlu nejestvovala alternatíva. To prinieslo Spojeným štátom veľké výhody.

Masu dolárov mohli uvoľňovať do obehu prakticky podľa vlastnej ľubovôle. Ostatné centrálne banky sveta ich museli nakupovať svojimi čerstvo tlačenými peniazmi, aby zostali konkurencieschopné. Tieto centrálne banky však nehromadili hotovosť, ale peniaze investovali do amerických štátnych dlhopisov.

Pre Washington vznikala tak situácia "win-win". Jej koniec sa však začal črtať zavedením eura. Spoločná európska mena sa odvtedy podieľa na svetových menových rezervách 25 %. Podiel dolára klesol na 60 %. Podľa britskej Bank Standard Chartered si už 40 centrálnych bánk vytvára menové rezervy aj v jüanoch. Treba ešte prihliadnuť na fakt, že si takmer všetky ázijské krajiny v minulých rokoch silno budovali rezervy v zlate. Voči nemu, "večnej mene", stratil dolár od roku 1999 viac ako 80 % svojej hodnoty.

Čína má už dlhšie rovnakú dohodu ako teraz s Ruskom aj s Japonskom, Kórejskou republikou, Brazíliou a Argentínou, ale aj s Londýnom, Parížom, Frankfurtom a Zürichom.

Aktivizácia dohody s Ruskom je už len otázkou času. Od krízy v roku 2008 sa dedolarizácia v každom prípade zrýchlila.

Kým v minulosti sa otvorene proti doláru stavali despoti ako iracký Saddám Husajn alebo venezuelský Hugo Chávez, teraz sú na čele tohto ťaženia Európa a predstavitelia štátov BRICS (Brazília, Rusko, India, Čína, Juhoafrická republika). V Európe volá naliehavo po skončení hegemónie dolára Francúzsko. Zdá sa, že Washington môže tento trend neustále brzdiť, ale jeho napredovanie už nemôže zastaviť.