V Spojených štátoch je zatiaľ vysoký dlh tolerovaný, v Európe to tak ale nie je. Jej problémy s dlhom zostávajú nevyriešené a možno sa stávajú kritickými. Nemecko však stále nechápe, alebo nechce pochopiť, že zabrániť rozpadu eura možno len výraznou pomocou periférii eurozóny. Angela Merkelová stále hovorí len o ďalšom uťahovaní, ktoré ale nebude fungovať. Dlhová kríza v Európe tak dnes predstavuje väčší problém ako pred rokom. V Spojených štátoch potom môžeme pozorovať zaujímavý paradox, ktorý funguje v podstate tak, že čím horšie je v Európe, o to lepšie na tom sú USA. Peniaze, ktoré utekajú z Európy, totiž smerujú k americkým vládnym dlhopisom. Dlhové problémy Spojených štátov sú teda síce najhoršie v histórii, ale uvedený mechanizmus znižuje tlak na to, aby s nimi politici niečo robili.
Nie je prekvapivé, že kroky ECB mali pozitívny efekt. To, čo urobil Mario Draghi, mal už dávno urobiť Trichet. Rast súvahy ECB vyriešil problém, ktorý mali európske banky s likviditou. Obratom sa to prejavilo aj v poklese tlaku, ktorému čelili niektoré európske vlády. Na monetárnej strane teda rozhodne došlo k zlepšeniu a v budúcnosti sa dajú čakať ďalšie podobné kroky. Draghi príde aj s inými agresívnymi krokmi, hoci jeho rétorika tomu nemusí zodpovedať. ECB totiž nemôže otvorene hovoriť o tom, ako uvoľnená jej politika je. Kým sa chová "taliansky", hovoriť musí "nemecky". Celkový efekt je tak trochu utlmený. Nie je to totiž rovnaké ako u Bena Bernankeho, ktorý povie presne, čo bude robiť v nasledujúcich štyroch rokoch.
Podľa toho, čo Merkelová hovorí, si predstavuje budúcnosť Európy ako Federálnu republiku Európa. Samotné fungovanie nemeckých spolkových krajín ale nie je založené na uťahovaní a zákazu deficitov. Spočíva v transferovej únii, kde peniaze tečú od bohatého Bavorska k chudobnejším regiónom. Je založené na jednom ministerstve financií, ktoré vydáva dlhopisy. Ak túto úvahu aplikujeme na eurozónu, musí mať spoločné ministerstvo financií a dlhopisy. S tým ale Nemci nesúhlasia a ich celkový postoj je tak nekonzistentný. Chcú federálnu Európu, ale nie nástroje, ktoré s ňou musí ruka v ruke ísť.
| Redakcia Patria.cz ďalej odporúča: Španielska ekonomika sa prepadla Fitch opäť hrozí Spojeným štátom Šéf ECB bráni reformy |
Vysoký verejný dlh sa dá v princípe riešiť troma spôsobmi. Prvým z nich je default, druhým inflácia, ktorá pomohla výrazne znížiť dlhy napríklad po druhej svetovej vojne. Treťou možnosťou je ekonomický rast. Avšak len rastom sa podarilo dlhy znížiť len niekoľkých krajín s dlhom vyšším ako 100% HDP. V Európe sú najpravdepodobnejšie defaulty, pretože ECB nesmie pripustiť vyššiu infláciu. A Nemecko trvá na neustálom uťahovaní, takže na rast môžeme zabudnúť. V Spojených štátoch je to rozdielne. Dlh tam môže ešte výrazne vzrásť bez toho, aby sa objavili tlaky na rast sadzieb. Stále viac sa mi zdá, že superveľmoci môžu mať aj superdlhy. Je možné, že sa v USA podarí zníženie dlhu rastom či mixom dlhu a inflácie. K defaultu určite nedôjde a držitelia amerických vládnych dlhopisov sa môžu cítiť oveľa bezpečnejšie ako investori do dlhopisov európskych krajín.
Dráma v Európe sa podľa môjho názoru ešte zhorší a budeme svedkami niečoho podobného, ako bol pád Lehman Brothers v USA. Takúto udalosťou bude pravdepodobne chaotický default Grécka. V USA budú poznať negatívny vplyv fiškálnej politiky, ktorý zosilní budúci rok. Výsledkom bude pokles súčasného optimizmu, ktorý prehĺbi aj pokračovanie procesu oddlženia. Vážny problém má Čína. Jej kríza na realitnom trhu a vo finančnom systéme ešte neskončila, zhoršovať sa bude situácia v šedom bankovom sektore.
Uvedené je výťahom z rozhovoru s Niall Ferguson, ktorý pôsobí ako profesor na Harvarde.
(Zdroj: Businessinsider)
Patria Online
Obchodovanie: www.patria-direct.sk
Spravodajstvo: www.patria.cz