Pokles ceny ropy začína pociťovať aj Nórsko. Informuje o tom agentúra AP. V nasledujúcom roku znížia jeho ropné spoločnosti investície o 14 %. To bude mať pre krajinu silno orientovanú na ťažbu ropy a zemného plynu významné následky.
Rast hrubého domáceho produktu (HDP) Nórska by sa mal znížiť z predpokladaných 2,6 % v tomto roku na 1 % v roku 2015. Údaj uviedol nórsky štatistický úrad.
Správa prišla len pár dní po tom, ako hlavný odborový zväz odvetvia pohrozil štrajkom. Od vlády žiada, aby pokles v sektore čo najmenej zasiahol pracovné miesta v ňom.
Statoil, v ktorom má štát podiel 67 %, už zastavil niektoré dôležité projekty. V roku 2016 by sa mali jeho investície znížiť o 1,3 miliardy USD (1,06 miliardy eur). Tento trend by mal pokračovať aj v nasledujúcich rokoch. Spoločnosť Seadrill, ktorá je kótovaná na burze v Osle a ponúka vrtné morské súpravy, rozhodla o zrušení vyplácania dividend. Kurz jej akcií klesá.
V ropnom priemysle prišlo tento rok o prácu asi 10.000 Nórov a cudzincov. Znamená to, že zo sektora odišlo viac ako 10 % z jeho celkového počtu pracovníkov.
Ak sa prehĺbia problémy v nórskom ropnom priemysle, je isté, že preskočia aj do iných odvetví krajiny. Môžu sa prejaviť v nálade spotrebiteľov a v obmedzení ich výdavkov.
Nórsku však chudoba nehrozí. Hrubý domáci produkt na obyvateľa je 91 % nad priemerom v EÚ.
Oslabenie nórskej koruny však môžu využiť exportné podniky z iných odvetví krajiny s piatimi miliónmi obyvateľov. Národná mena za posledných šesť mesiacov stratila voči doláru 18 %. Pokles kurzu koruny zvyšuje konkurencieschopnosť hlinikárenského koncernu Norsk Hydro a výrobcu umelých hnojív Yara International.
Ak by sa situácia dramaticky zhoršila, v krajine môžu siahnuť na rezervy v ropnom fonde. Nóri doň odkladali rozpočtové prebytky 18 rokov a sústredili v ňom 870 miliárd USD. Ak by z ropy vláda nedostala ani dolár, dokázala by hradiť štátne výdavky v súčasnom rozsahu viac ako päť rokov.