Čínske rezervy alokované v cudzích menách dosiahli nové maximum. Stačili by na to, aby krajina kúpila zlato od všetkých centrálnych bánk sveta – a to hneď dvakrát. Informovala o tom agentúra Bloomberg.
Čína si takúto masívnu „perinu“ devízových rezerv budovala dlhodobo. Len od roku 2004 stúpol ich objem o viac ako 700 percent. Na konci roka 2012 tak krajina v cudzích menách vlastnila až 3,3 bilióna dolárov.
A hoci ceny zlata sa podľa údajov World Gold Council od roku 2004 zvýšili o približne 263 percent, čínske devízové rezervy vzrástli až o 721 percent. Čína tak sedí na obrovskom balíku peňazí. Len pre porovnanie, objem devízových rezerv zvyšných troch krajín BRIC (teda Brazílie, Ruska a Indie) je spolu okolo 1,1 bilióna dolárov.
Vývoj devízových rezerv Číny (červená krivka) a Indie, Ruska a Brazílie spolu (modrá krivka). Žltou je znázornený rast cien zlata. Zdroj: Bloomberg
Rast devízových rezerv zrýchľuje navyše aj export – krajina v roku 2009 z trónu zosadila Nemecko a stala sa najväčším exportérom planéty. Cudzie meny, ktoré za svoje produkty čínske spoločnosti dostanú, sa dostanú do bánk, ktoré ich ďalej predajú do centrálnej banky.
Asi dve tretiny čínskych devízových rezerv tvoria americké doláre, štvrtinu eurá. Zvyšok je v ďalších menách, ako japonský jen, švajčiarsky frank alebo austrálsky dolár.
Čína sa tak na svetových devízových rezervách podieľa až vyše tridsiatimi percentami. V roku 2004 to bolo pritom 14 percent. Krajina tak v tomto smere asi trojnásobne prekonala dvojku v tomto rebríčku, Japonsko. To vlastnilo v roku 2004 pritom ešte 23 percent svetových devízových rezerv.