Štáty USA chcú platiť zlatom. Neveria Fedu

Nedôvera voči centrálnej banke a obavy zo znehodnotenia meny vyvolávajú vo viac ako 12 štátoch USA tlak na uznanie zlatých a strieborných mincí za zákonné platidlo.

Ako prvý cenné kovy oficiálne uznal Utah v roku 2011. Arizona by ho podľa postoja svojich republikánskych zákonodarcov mala veľmi pravdepodobne nasledovať. Podobný zákon teraz prerokúvajú zastupiteľské zbory v Kansase, Južnej Karolíne a ďalších štátoch únie.

Opatrenia, podporované hlavne konzervatívnym hnutím Tea Party, má symbolickú povahu (nákup v supermarkete sa zatiaľ v Utahu zlatom platiť nedá) a odráža skôr rastúce obavy ohľadom budúcnosti dolára. Podľa Lorena Gatche z University of Central Oklahoma sa na tom podpísali nekonvenčné stimulačné opatrenia Fedu, ktorý v posledných rokoch skrze nákupy štátnych a hypotekárnych dlhopisov do globálneho finančného systému napumpoval okolo 3 biliónov dolárov, čím značne rozšíril menovú bázu.

"Legislatíva má signalizovať nespokojnosť s menovou politikou a s postupmi Bena Bernankeho," komentuje Gatch pôsobenie šéfa centrálnej banky, ktorý je v úrade od roku 2006. Od recesie, do ktorej Spojené štáty vstúpili na konci roka 2007, Fed zrazil úrokové sadzby na minimálnej hodnoty, potom začal s nákupmi dlhopisov, nazývanými kvantitatívne uvoľňovanie (QE), s ktorými neprestal ani po návrate ekonomiky k rastu. V rámci teraz prebiehajúceho tretieho kola QE banka každý mesiac nakupuje cenné papiere za 85 mld USD. Cieľom je stlačiť dlhodobé úrokové miery, podporiť investičnú aktivitu, a tým aj rast ekonomiky.

Tlačenie peňazí sa zatiaľ do inflačných tlakov nijako výrazne nepremietlo. Podľa ukazovateľa preferovaného Fedom spotrebiteľské ceny vo februári rástli medziročným tempom 1,3%, čo je pod 2% cieľom centrálnej banky a len mierne pod súčasným výnosom desaťročného štátneho dlhopisu. V 70. a 80. rokoch pritom Spojené štáty zažívali aj 10% infláciu.

Kvôli špekuláciám na znehodnotenie dolára zlato od decembra roku 2008 zdraželo o 78%. Na jeseň roku 2011 jeho cena presiahla 1900 USD za uncu. Od tej doby vzácny kov zlacnel takmer o 20%, čo by značilo nástup medvedieho trhu.

Zákonodarcovia v Texase zvažujú návrh na ustanovenie oficiálneho depozitára na uskladnenie prútov v hodnote za viac ako 1 mld USD, ktoré sa momentálne nachádza v trezoroch v New Yorku. Viac ako 6000 prútov vlastní investičný fond University of Texas. Skladisko by podľa návrhu prijímalo zlato na úschovu aj od verejnosti a stalo by sa základom platobného systému v prípade "vážneho narušenia národného a medzinárodného finančného systému."

Opatrenia prijímané na úrovni jednotlivých štátov by ľuďom dali možnosť "používať peniaze, ktorých nákupnú silu nepodlomí inflácia," tvrdí Rich Danker z washingtonského spolku American Principles Project, ktorý obhajuje návrat k zlatému štandardu. Ten bol v Spojených štátoch zrušený v roku 1971 za prezidenta Richarda Nixona. Do tej doby bola hodnota dolára hmotnostne vyjadrená v zlate. Jedna unca mala hodnotu približne 35 USD. Prepočítané na súčasnú cenu zlata dolár od tej doby teoreticky stratil 98% hodnoty.

Americká ústava, ktorej striktné dodržiavanie je hlavným heslom Tea Party, štátom únie zakazuje raziť peniaze a tiež prijímať čokoľvek okrem zlatých a strieborných mincí ako zákonné platidlo. To podľa predstaviteľov Tea Party štátom otvára dvere k vytvoreniu zlata ako oficiálneho platidla. Legislatívny návrh, ktorý teraz prechádza snemovňou v Južnej Karolíne, by ako platidlo uznal mince razené v Spojených štátoch aj v zahraničí. Norma prijatá v Utahu sa vzťahuje len na americké mince, ktoré zároveň oslobodzuje od akýchkoľvek daní. Zlato sa ťaží v Utahu aj v Arizone.

Dopyt po strieborných minciach razby US Mint v januári vystúpila na historický rekord a celkový odbyt dosiahol 7,42 mil uncí. Washingtonská mincovňa musela kvôli nedostatku zásob predaj na týždeň prerušiť. V decembri odbyt predstavoval len 1,63 mil uncí. Predaj zlatých mincí American Eagle v januári medzimesačne vzrástol o 84%.

Kritici podotýkajú, že schválené zákony sú nepraktické a že ich zavádzanie bude veľmi ťažké. Zákonodarcovia v Utahu zatiaľ neprišli na to, ako umožniť platobný styk v zlate či striebre so štátnymi inštitúciami či ako vzácne kovy integrovať do obchodných transakcií. Hlavným problémom sú veľké výkyvy v cenách oboch komodít v dolároch, ktoré predsa len väčšina Američanov stále akceptuje. Napríklad striebro za posledné tri mesiace stratilo 20% hodnoty.

(Zdroje: Bloomberg, YahooFinance, Fed)