01.01.2015, 00:00

Ukázali cestu z krízy. Teraz Litovci vstúpili do eurozóny

Litva sa stala 19. krajinou, ktorá platí eurom. Z pobaltských štátov prijala spoločnú európsku menu ako posledná.

Ukázali cestu z krízy. Teraz Litovci vstúpili do eurozóny

Rok 2009: Po takmer dekáde oslnivého rastu prežíva Litva jednu z najväčších kríz vo svojej modernej histórii. Jej ekonomika sa v priebehu jedného roka prepadla takmer o 15 percent. Nezamestnanosť v krajine sa viac ako zdvojnásobila. Vláda neváha a nekompromisne spúšťa razantné úspory a opatrenia. Už o dva roky začína nezamestnanosť klesať a ekonomika si pripisuje šesťpercentný rast. Litva ukázala celej Európe, ako expresne zatočiť s krízou.

1. január 2015: Litva sa stala 19. členom eurozóny ako posledný z pobaltských štátov. „Zavedenie eura bude predzvesťou novej éry. Som si istý, že nová mena nás posilní. Ekonomicky aj politicky,“ vyhlásil včera pre médiá premiér Litvy Algirdas Butkevičius.

Ako vyzerajú litovské mince? Pozrite si fotogalériu

Výhody aj riziká
Osvojenie si spoločnej meny prinesie podľa expertov pre krajinu nemalé výhody. „Nižšie úroky, lepšie meno a dôveryhodnosť v očiach zahraničných investorov a zlepšenie možností exportu. Taktiež sa budeme môcť podieľať na politike Európskej centrálne banky,“ vymenoval pre HN hlavné výhody prijatia eura pre Litvu analytik z Litovského inštitútu pre voľný trh Vytautas Žukauskas. Dodáva, že priblíženie sa k Západu dá krajine aj väčšiu politickú istotu v súvislosti s konfliktom na Ukrajine.

Výhody však môže veľmi ľahko zatieniť prípadná eskalácia krízy či ďalšie kolo recesie v eurozóne. „Rizikom je udržateľnosť eura ako takého. Viacerým krajinám eurozóny sa z ekonomického hľadiska nedarí. Systém má problémy s morálnym hazardom. Nezodpovednosť krajín je odmeňovaná záchrannými balíkmi od ostatných,“ upozorňuje Žukauskas.

Aj na prvý pohľad nižšie úroky za požičané peniaze na trhoch sa Litve môžu vypomstiť. „Jedno z najväčších rizík je nezodpovedná fiškálna politika a zvyšovanie verejných výdavkov. To môžu spustiť práve nízke úroky po prijatí eura,“ hovorí. Nepozdáva sa mu ani samotná politika eurobanky, ktorá je podľa jeho slov čoraz viac vzdialená od princípov rozumného zaobchádzania s peniazmi. Vyčíta jej aj strácanie nezávislosti od vôle vlád. „Peniaze sa politizujú a to je veľký zdroj obáv,“ dodáva ekonóm z Litvy.

Celkovo tak ťažko povedať, či je vstup do eurozóny v krízových rokoch dobrým krokom pre Litvu. „Hodnotil by som to neutrálne. Určite, že to prinesie rad pozitív pre pobaltskú krajinu, je tu však aj viacero rizík,“ zhodnotil ekonóm Mood'y Analytics Martin Janičko. Dodal, že viac ako 70 percent exportu z Litvy je priamo naviazaných na eurozónu. Osvojenie si eura tak „uľahčí“ život mnohým podnikom.

Slováci nováčika vítajú
Slovensko nového člena víta s otvorenou náručou. „Je to príliš malá krajina a ekonomika na to, aby vedela výraznejšie prispieť k riešeniu terajších ekonomických problémov v eurozóne. Jej vstup je však signálom, že atraktivita eurozóny rastie po krízových rokoch,“ povedal pre HN štátny tajomník nášho ministerstva financií Vazil Hudák. Slovensko má podľa neho veľmi dobré vzťahy so všetkými pobaltskými krajinami a spoločná mena môže otvoriť nové obzory pre vzájomnú spoluprácu. A to aj v biznise.

Podľa Janička môže byť Litva inšpiráciou práve pre schopnosť rýchlo sa vyrovnať s krízou v roku 2009. „Urobili veľmi rozhodné a tvrdé opatrenia napríklad na trhu práce. Pre niektoré krajiny v eurozóne, ako je napríklad Grécko, by mohli byť inšpiráciou,“ hovorí. Netreba však podľa neho zabúdať aj na to, že Litva je skôr rozvíjajúca sa ekonomika. Je v mnohom odlišná v porovnaní s vyspelými demokraciami na Západe. „Pri opatreniach tak čelili výrazne menšej opozícii, ako to bolo povedzme v Portugalsku,“ dodáva Janičko. Okrem toho má Litva ešte pomerne veľký ekonomický potenciál a na rozdiel od svojich budúcich kolegov zo Západu má ešte veľa miesta na rast.

Až na druhýkrát
Zaujímavosťou je, že Litve sa do eurozóny podarilo vstúpiť až na druhý pokus. V roku 2007 zaostala veľmi tesne za požadovanými Bruselu. „Boli sme veľmi blízko, aby sme splnili kritériá na vstup. Mali sme zodpovednú fiškálnu politiku, napriek tomu sa nám prijať euro nepodarilo. Pravdepodobne tam zohrala úlohu politická neochota rozširovať eurozónu,“ vyčítavo povedala pred časom pre HN prezidentka Litvy Dalia Grybauskaite. Už pred dvoma rokmi predpovedala, že jej krajina sa nakoniec dostane do prestížneho klubu na začiatku roka 2015.