02.03.2014, 00:02

Nórom bohatstvo škodí. Ľuďom sa nechce pracovať

Nórom bohatstvo škodí. Ľuďom sa nechce pracovať

Ropné bohatstvo, ktoré Nórom zabezpečuje blahobyt, môže krajine paradoxne uškodiť. Nóri si totiž zvykli na vysokú životnú úroveň a ich ochota pracovať klesá. Už si toho všimli aj politici, zásoby ropy sa totiž nevyhnutne tenšia. Nóri začali piatok nazývať „fridag“, teda voľný deň, uvádza vo svojej nedávnej správe nórsky štatistický úrad. Štátne železnice hlásia, že prímestské vlaky v okolí Osla bývajú v piatok menej obsadené, prevádzkovateľ mýtnych brán dodáva, že doprava je v piatok a pondelok výrazne slabšia ako v iných všedných dňoch.

Podľa OECD Nóri za rok odpracujú približne 1 420 hodín, zatiaľ čo priemer OECD je okolo 1760 hodín. Hodinová mzda zamestnancov v priemysle je pritom najvyššia na svete, približne dvojnásobná v porovnaní s USA, Japonskom, Talianskom či Veľkou Britániou, vyplýva z dát amerických štatistikov.

Takzvaná holandská choroba
„Darí sa nám tak dobre, že presúvame priemysel a pracovné miesta do zahraničia a netrápi nás to, pretože sa máme tak dobre - ale len sa klamú,“ povedal denníku Financial Times nórsky minister dopravy a podpredseda strany Progress Ketil Solvik – Olsen.

Podľa neho krajine hrozí takzvaná holandská choroba. Krajina, ktorá objaví rozsiahle prírodné bohatstvo, čelí vysokému dopytu po tejto surovine a rastu svojej meny, čo poškodzuje konkurencieschopnosť jej vývozcov v iných odvetviach. Až Nórsku dôjde ropa, ekonomika sa prudko prepadne, pretože príde o svoj jediný pilier, varuje Solvik - Olsen.

„Je to skoro nevyhnutné, keď je všetko tak dlho dobré. Moje deti nepoznali nič iné ako blahobyt. Samozrejme nás to ovplyvňuje,“ myslí si šéfka zväzu zamestnávateľov NHO Kristin Skogen Lund. 

Zásoby sa zmenšujú
Výnosy z ropy Nórsko ukladá do štátneho fondu v prospech budúcich generácií. Snažia sa tak čo najviac oddeliť zvyšok ekonomiky od vplyvu ropného bohatstva. Ekonómovia ale upozorňujú, že napriek tejto snahe hospodárstvo veľmi citlivo reaguje na pohyb cien ropy.

Kvôli stenšovaniu zásob ropy navyše môže prísun peňazí do štátnej pokladnice v priebehu niekoľkých rokov spomaliť. „Celý boom ropného priemyslu sa blíži ku koncu," predpovedal Knut Anton Mork, hlavný ekonóm nórskej banky Handelsbanken. Na odvetví pritom závisí veľa pracovných miest ľudí, ktorí by kvôli slabosti zvyšku hospodárstva ťažko hľadali uplatnenie inde.

zdroj: e15.cz