23.01.2016, 00:03

Azerbajdžanské paláce sa otriasajú. Ropa zažíva krízu a poddaní sa búria

Protesty, drahota, prudká inflácia. To je niečo, čo Azerbajdžan dlhé roky vôbec nepoznal.

Azerbajdžanské paláce sa otriasajú. Ropa zažíva krízu a poddaní sa búria

Protesty, drahota, prudká inflácia. To je niečo, čo Azerbajdžan dlhé roky vôbec nepoznal. Krajina bohatá na ropu a zemný plyn sa však teraz len ťažko vyrovnáva s pádom cien čierneho zlata a narýchlo zavádza záchranné opatrenia, píše iDnes.cz. Odborníci upozorňujú, že autokratický prezident Ilham Alijev čelí "dokonalej búrke".

Kríza na západnom brehu Kaspického mora vypukla vo chvíli, keď Azerbajdžan uvoľnil kurz národnej meny manat. Manat od decembra stratil polovicu svojej hodnoty, centrálna banka na jeho záchranu minula osem miliárd dolárov a Baku narýchlo pristupuje k záchranným opatreniam, uviedla agentúra Bloomberg.

Vláda v utorok uvalila dvadsaťpercentnú daň na presuny peňazí do zahraničia a nechala zavrieť zmenárne, nad ktorými nemala kontrolu. Na to okamžite zareagoval čierny trh a manat sa ďalej prepadol, píše The Financial Times.

Guvernér azerbajdžanskej centrálnej banky Elman Rustamov v utorok uviedol, že vláda dokonca zvažovala úplný zákaz presunu kapitálu do cudziny, nakoniec sa však vrátila k miernejšej variante. Daň sa bude týkať iba priamych zahraničných investícií, nákupu nehnuteľností v cudzine a prevodu peňazí na zahraničné účty, na platby za vzdelanie a zdravotnú starostlivosť nie.

"Prezident Alijev sa ocitol na neprebádanom území," povedala denníku The Financial Times analytička Livia Paggiová. "Vláde sa nepodarilo situáciu stabilizovať konvenčnými prostriedkami a teraz skúša obnoviť stabilitu meny tým, že zastaví zahraničné transakcie," vysvetľuje posledný kroky vlády.

Krajina sa chválila drahými športoviskami i koncertnou halou
Pritom ešte nedávno sa Azerbajdžan na finančné problémy rozhodne nemohol sťažovať. Vlani v júni usporiadal pompézne športové Európskej hry, pred ktorými organizátori investovali viac ako deväť miliárd eur do výstavby nových športovísk. 

O tri roky skôr Azerbajdžan hostil finále speváckej šarády Eurovízia, pre ktorú nechal špeciálne postaviť koncertnú halu za približne vyše 92 miliónov eur. A miestni developeri sa pýšili plánmi na výstavbu najvyššej budovy sveta, ktorá by mala vyrásť na umelých ostrovoch v Kaspiku. Teraz sa však zdá, že Azerbajdžancov aj napriek obrovským zásobám ropy a zemného plynu čaká uťahovanie opaskov.

Pád ropy na najnižšiu hodnotu od roku 2003 v tom zohráva zásadnú úlohu. Ropa a zemný plyn tvoria 95 percent azerbajdžanského exportu a tri štvrtiny všetkých štátnych príjmov. Krajina rozkladajúca sa na brehoch Kaspického mora je na svojom surovinovom bohatstve úplne závislá.

Azerbajdžanský rozpočet počítal s cenou päťdesiat dolárov za barel, keď sa cena suroviny prepadla pod tridsať dolárov, začala ho vláda narýchlo prepisovať. Šéf centrálnej banky sa podľa miestneho webu ABC nechal počuť, že v prípade prepadu ropy pod 30 dolárov za barel budú štátne príjmy nižšie ako výdavky.

Úvodný ceremoniál Európskych hier v Baku sa koná na Olympijskom štadióne. Zdroj: Baku2015.com

Svetová banka varuje, že tento rok sa rast azerbajdžanského HDP spomalí na 0,8 percenta. Baku sa preto začína rozhliadať po zahraničných investoroch, ktorých peniaze by neradostný vývoj zvrátili a prezident Alijev zvažuje privatizáciu niektorých štátnych podnikov.

Zdražovanie sprevádzajú protesty
Prepad manatu trápi hlavne obyčajných ľudí, ktorí sa stretávajú s raketovým zdražením základných potravín a spotrebného tovaru. Sťažujú sa chudobní ľudia aj predstavitelia strednej triedy, ktorí si v minulosti často brali pôžičky v dolároch a teraz ich dlh s pádom manatu rastie. Na začiatku januára sa v meste Neftchala na juhu krajiny pokúsil upáliť 63-ročný údržbár, ktorý už nedokázal splácať svoje dlhy.

V mnohých mestách sa už konali protesty. Minulý týždeň polícia zatkla 55 demonštrantov v Siyazane severne od Baku, neskôr za pomoci vodných diel a slzného plynu rozohnala protest v meste Quba, do ktorého sa zapojilo viac ako tisíc ľudí. Aj v ďalších mestách policajti zadržali niekoľko ľudí, vrátane troch opozičných aktivistov, ktorých obvinili z účasti na nepovolenej demonštrácii či užívania vulgárnych slov na verejnosti, uvádza Rádio Slobodná Európa.

Hlavnou témou demonštrácií sa stala zvýšená cena múky a chleba. Úrady preto oslobodili chlieb a múku od DPH a stanovili cenu, za ktorú by mali obchodníci predávať chlieb. "Každý, kto bude múku a chlieb predávať za vyššie ceny, sa bude zodpovedať tým najvážnejším spôsobom," uviedlo ministerstvo financií vo vyhlásení. Štát v snahe pomôcť dôchodcom zvýšil penzie o desať percent.

Hĺbku krízy naznačuje už fakt, že v autoritatívnej krajine k masovým protestom dochádza len výnimočne. Krajinu už trinásť rokov železnou rukou riadi prezident Ilham Alijev, ktorý funkciu zdedil po svojom otcovi, ktorý tu vládol ešte v časoch, keď Azerbajdžan bol súčasťou ZSSR.

Boj o územie
Alijevov režim dlhodobo čelí kritike za porušovanie ľudských práv. Západ upozorňuje najmä na množstvo politických väzňov, ktorí sa ocitli za mrežami za kritiku režimu. Medzi väznenými je aj niekoľkých novinárov a ochrancov ľudských práv.

Aj Ilham Alijev si uvedomuje, že do jeho krajiny dorazili zlé časy a vyzýva spoluobčanov, aby si na novú situáciu zvykli. Odborník na Azerbajdžan Thomas de Waal vo svojej analýze píše, že Alijev teraz čelí "dokonalej búrke".

Okrem ekonomických ťažkostí si totiž krajina nedávno rozhnevala Spojené štáty, ktoré obvinila z prípravy "farebnej revolúcie" a nechala uzavrieť všetky americké organizácie pôsobiace v krajine. Vo Washingtone sa kvôli tomu už rokuje o uvalení sankcií na Azerbajdžan.

Alijeva musí tiež znepokojovať zrušenie západných sankcií na Irán. To pravdepodobne ešte viac zrazí ceny ropy a posilní postavenie Teheránu, s ktorým Baku vedie viacero sporov. A potom je tu večný spor o Náhorný Karabach. Alijev sa môže pokúsiť odvrátiť pozornosť od ekonomických ťažkostí eskaláciou konfliktu a znovu obsadiť územia, o ktoré prišiel v krvavej vojne s Arménmi na začiatku 90. rokov