04.11.2014, 15:17

EÚ bude pomaly rásť, hovorí jesenná prognóza

EÚ bude pomaly rásť, hovorí jesenná prognóza

Európska komisia (EK) v dnes zverejnenej jesennej hospodárskej prognóze očakáva na zvyšok tohto roka slabý hospodársky rast tak v Európskej únii (EÚ), ako aj v eurozóne. Predpokladá sa, že rast reálneho hrubého domáceho produktu (HDP) celkovo dosiahne v EÚ 1,3 % a v eurozóne 0,8 % v roku 2014.

Očakáva sa, že v priebehu roka 2015 sa v dôsledku zlepšenej situácie v oblasti zahraničného a domáceho dopytu rast v EÚ zvýši na 1,5 % a v eurozóne na 1,1 %. Posilnenie finančného sektora (po ďalšom pokroku smerom k bankovej únii), ako aj nedávne štrukturálne reformy by mali priniesť ovocie a zvýšiť hospodársku činnosť v roku 2016 na 2,0 % v EÚ a v eurozóne na 1,7 %.

„Hospodárska situácia a situácia na trhu práce sa nezlepšujú dostatočne rýchlo. Komisia je odhodlaná využiť všetky dostupné nástroje a zdroje na zvýšenie hospodárskeho rastu a zlepšenie zamestnanosti v Európe," uviedol v tejto súvislosti podpredseda Komisie pre pracovné miesta, rast, investície a konkurencieschopnosť Jyrki Katainen. Pripomenul, že komisia sa chystá predložiť investičný plán v hodnote 300 miliárd eur zameraný na naštartovanie a udržanie hospodárskeho oživenia.

Komisár pre hospodárske a finančné záležitosti, dane a clá Pierre Moscovici upozornil, že EÚ nemá jedinú a jednoduchú odpoveď na výzvy, ktorým čelí európska ekonomika.

"Musíme byť aktívni v troch oblastiach: dôveryhodné fiškálne politiky, ambiciózne štrukturálne reformy a tak prepotrebné investície – verejné aj súkromné," konštatoval Moscovici.

Hospodárske oživenie, ktoré sa začalo v 2. štvrťroku 2013, podľa štatistík EK zostáva krehké. Ekonomická dynamika je v mnohých členských štátoch naďalej slabá. Dôvera spotrebiteľov je nižšia ako bola na jar, čo odráža zvýšené geopolitické riziká a menej výhodné svetové hospodárske vyhliadky.

Napriek priaznivým finančným podmienkam je výhľad na rok 2015 charakterizovaný pomalým hospodárskym oživením. To je odrazom postupného zmierňovania dedičstva krízy s ešte stále vysokou nezamestnanosťou, zadlženosťou a nízkym využitím kapacít.

Nedávne komplexné posúdenie ECB znížilo neistotu, pokiaľ ide zdravia bankového sektora, a prebiehajúce uľahčenie podmienok financovania by malo tiež prispieť k oživeniu hospodárskej činnosti.

V roku 2016 EÚ predvída posilnenie domáceho a zahraničného dopytu i zachovanie veľmi pružnej menovej politiky, čo v spojení s nízkymi nákladmi na financovanie by malo ďalej posilniť rast.

Pre končiaci sa rok 2014 sa očakáva, že miery rastu v členských štátoch sa ešte stále budú pohybovať v širokom rozmedzí: od –0,7 % (Chorvátsko) do 4,6 % (Írsko). Rozdiely v raste sa budú v priebehu nasledujúcich dvoch rokov vyrovnávať. V rokoch 2015 a 2016 by mali zaznamenať všetky krajiny EÚ pozitívny rast.

Oživenie hospodárstva EÚ sa zdá byť nízke v porovnaní s inými rozvinutými ekonomikami vo svete. Reálny rast HDP Číny by mal byť v nasledovných dvoch rokoch na úrovni 7,1 % a 6,9 %, USA 3,1 % respektíve 3,2 percenta.

Počas prognózovaného obdobia by mal domáci dopyt v čoraz väčšej miere ťažiť z uvoľnenej menovej politiky, pokroku dosiahnutého pri znižovaní dlhového zaťaženia súkromného sektora a všeobecne neutrálnych zámerov fiškálnej politiky. Súkromné investície by sa mali pozvoľna vzchopiť. Súkromná spotreba by sa v rokoch 2015 a 2016 mala mierne zvýšiť, a to v dôsledku nízkych cien komodít a rastu disponibilných príjmov, keďže situácia na trhu práce sa bude postupne zlepšovať. Na pozadí miernej expanzie svetového obchodu prispeje čistý vývoz k rastu HDP v nasledujúcich rokoch pravdepodobne iba minimálne.

Pracovných miest nevzniklo veľa a miera nezamestnanosti sa z vysokej úrovne znížila iba mierne. Keďže sa očakáva, že hospodársky rast bude postupne silnieť, významnejšie zlepšenia na trhu práce by sa mali objaviť na konci prognózovaného obdobia. Miera nezamestnanosti klesne v roku 2016 na 9,5 % v EÚ a 10,8 % v eurozóne.

Pokračovať by malo aj znižovanie deficitu verejných financií. Pomer deficitu k HDP by sa mal ako v EÚ, tak aj v eurozóne ďalej znižovať aj tento rok (hoci pomalšie ako v roku 2013). Očakáva sa, že počas nasledujúcich dvoch rokov bude pokles deficitu verejných financií pokračovať vďaka posilnenej hospodárskej činnosti a že pomer dlhu k HDP dosiahne na budúci rok maximálnu úroveň: v EÚ 88,3 % a v eurozóne 94,8 % (podľa definície Európskeho systému účtov 2010).

Riziká ohrozujúce vyhliadky rastu ešte stále prevládajú, a to vzhľadom na geopolitické napätia, nestabilitu na finančných trhoch a riziko vyplývajúce z neúplného vykonávania štrukturálnych reforiem.