11.01.2016, 00:00

Vizionár Soros obrátil Britániu proti sebe, na špekuláciách zarobil miliardy

Génius, čudák, samaritán i provokatér - to všetko o sebe už počúval.

Vizionár Soros obrátil Britániu proti sebe, na špekuláciách zarobil miliardy

Prostredníctvom svojho hedžového fondu dokázal George Soros desiatky rokov zhodnocovať peniaze investorov, sám potom zarobil miliardy. Jeho majetok sa podľa časopisu Forbes odhaduje na 24 miliárd dolárov.

Sorosov životný príbeh by mohol niesť podtitul "Ako sa nemajetný mladík vypracoval medzi svetovú investorskú elitu". Narodil sa 12. augusta 1930 ako György Schwartz v budapeštianskej židovskej rodine, ktorá úspešne prevádzkovala obchod s hodvábom.

V šestnástich rokoch opustil rodnú krajinu a odišiel do Británie. Spočiatku sa živil manuálnymi prácami, neskôr vyštudoval filozofiu na prestížnej Londýnskej ekonomickej škole. V polovici 50. rokov už ako George Soros sa presťahoval do USA a začal sa živiť ako analytik.

Na Wall Street sa stal v priebehu desiatich rokov uznávaným maklérom, v roku 1969 prevzal vedenie fondu Quantum. Keď v roku 1980 bilancoval jeho úspešnosť, fond vykázal štyridsaťnásobné zhodnotenie vložených prostriedkov.

Špekulant, ktorý vystúpil proti Merkelovej

Svoj majetok získal George Soros burzovými špekuláciami. Ako investor vyhľadával slabiny a nerovnováhy a dokázal ich využiť. Sorosov "majstrovský ťah" prišiel v septembri 1992, kedy pri špekulácii na pokles libry zarobil za jediný mesiac celú miliardu dolárov.

Milióny Britov ho nenávideli a zvyšok sveta obdivoval. Keď o pár rokov (a niekoľko útokov na ďalšie ekonomiky) neskôr začal Soros kritizovať niektoré aspekty myšlienok voľného trhu, profesor ekonómie Steven Hanke o ňom napísal: "Jasný rozum a peniaze nejdú vždy ruka v ruke."

Ani Soros, ktorý patrí medzi najsledovanejších investorov na svete, sa ale napriek svojej povesti prešibaného hráča nevyhol obchodným neúspechom a stratám. Pri krachu na burze v roku 1987 stratil 800 miliónov dolárov a stratou skončili aj jeho obchody s nehnuteľnosťami v Mexiku či akciami internetových firiem.

Za využitie neverejných informácií sa dočkal aj obvinenia a pokuty. V poslednej dobe bolo o Sorosovi napríklad počuť v súvislosti s kritikou Nemecka kvôli jeho politike na záchranu eura. Podľa neho úsporné opatrenia vnútené nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou Európe krízu len zhoršili.

Otvorená spoločnosť predovšetkým

V 80. rokoch začal Soros presúvať svoju pozornosť k mecenášským aktivitám. Stiahol sa z vedenia fondu a sústredil sa na prácu akéhosi filozofa-vizionára. A to ako na poli investícií (začal sa orientovať skôr na menové špekulácie), tak na poli charitatívnom.

Hlavným cieľom Sorosových filantropických aktivít je podpora otvorenej spoločnosti založenej na rešpekte k ľudským právam, transparentnej verejnej správe a vláde práva.

"Mohol som byť zabitý nacistami. Mohol som premárniť svoj život za komunistov. To je to, čo ma viedlo k myšlienke otvorenej spoločnosti," vysvetlil Soros, prečo sa rozhodol zamerať dobročinnosť práve smerom, na ktorý ho ešte za čias vysokoškolských štúdií naviedol filozof a pedagóg Karl Popper.

Koncom 70. rokov začal Soros poskytovať štipendiá černošským študentom na univerzite v Kapskom meste. Neskôr sa zameral na komunistické krajiny v strednej Európe, v ktorých vďaka nadácii podporoval opozičné zoskupenia, medzi nimi aj Chartu 77.

V roku 1991 v Prahe založil Stredoeurópsku univerzitu; česká vláda sa ale neskôr odmietla podieľať na jej financovaní a škola českú metropolu opustila. Dlhodobo Soros napríklad pracuje na zlepšení postavenia Rómov. Na filantropiu venoval už najmenej 11 miliard dolárov.

Problémy vo verejnom živote aj obchode

"Ja som mal na medzinárodných finančných trhoch šťastie a teraz sa obávam, že kapitalizmus laissez-faire a trhové hodnoty, ktoré sa šíria do života, ohrozujú otvorené a demokratické spoločnosti", napísal v januári 1997 vo švédskom denníku Dagens Nyheter.

Sorosové myšlienky a činy nevzbudzujú len pozitívne reakcie. Dráždi svojou obhajobou regulácie trhov a americkí konzervatívci mu dodnes nemôžu zabudnúť, že v roku 2004 prispel na kampaň proti znovuzvoleniu Georgea W. Busha. Už o rok skôr navyše Soros vyvolal rozruch svojím výrokom, že jednou z príčin rastúceho antisemitizmu v Európe môže byť aj politika samotného Izraela a USA.

Soros, okrem iného minoritný vlastník futbalového klubu Manchester United, je od roku 2013 tretíkrát ženatý. Jeho manželkou je o 40 rokov mladšia konzultantka v oblasti vzdelávania a zdravotnej starostlivosti Tamiko Boltonová.

Z predchádzajúcich manželstiev má Soros päť detí - štyroch synov a dcéru. Jeho starší brat Paul, ktorý zomrel v roku 2013, bol lodnými magnátom. Rovnako ako George sa aj on venoval filantropii.